Forever

Na kytičku navädzí dopadla slza.

Presne si pamätám na ten okamih keď sme sa prvýkrát stretli.

-*-*-

Uprene sa mi zahľadel do očí a povedal:,,Máš oči modré ako nevädze..."

,,Eee...Ďakujem"usmiala som sa po chvíli.Aj keď som ho vôbec nepoznala,vedela som že on je ten pravý.Proste som to cítila.Poznáte to?Keď sa chcete smiať,spievať a skákať v jednej sekunde-tak som sa cítila.Keby mi vtedy niekto povedal,že o rok tu jeden z nás už nebude,iba by som nad tým mávla rukou,veď teraz sme spolu,nič ostatné nie je dôležitejšie.

-*-*-

Esšte som nevedela,ako veľmi sa vtedy mýlim.Koľko vecí je dôležitejších.Nevedela som,či budem ešte niekedy schopná cítiť niečo také.Nevedela som,či  vôbec budem schopná niečo cítiť.Okrem bolesti.Bolesti,ktorá mi rozožierala srdce,spaľovala dušu a trýznila myseľ.

Nevädze som položila vedľa sviečok a postavila som sa.Už som odchádzala,keď som sa ešte raz pozrela na náhrobný kameň.

Tobias Montgomery

Milujúci syn,priateľ a kamarát.

6.6.1997* - 6.6.2016+

Prehltla som hrču,ktorá sa mi medzitým nahromadila v hrdle a odišla som.