Neuveriteľná nádhera

1.kapitola

Dnes je tak úžasný deň! Už si ani len nepamätám, kedy som sa naposledy takto mala. Všetko vychádza podľa mojich predstáv.

Som zdravá, mám priateľov, rodinu, všetci sú zdraví, dokážem si sama privyrobiť na svoju budúcnosť.

A toto všetko sa dá opísať jedným obyčajným slovom. Šťastie. V tomto období ma sprevádza na každom kroku, a som naozaj veľmi rada, že sa nedeje niečo, čo by som nechcela.

Hneď, ako som sa dnes ráno zobudila, som bola plná nepoznanej energie, myslela som si, že dokážem všetko, že som neprekonateľná.

Poobedie prebiehalo v podobnom štýle a doobedie? To bolo na tomto dni to najlepšie.

Moja kamarátka- Vanda, ma zavolala, aby som ju prišla navštíviť, lebo sme sa dlho nevideli- bol to presne jeden deň! Povedala mi, že jej rodičia kúpili bazén a nemá tam byť s kým, tak som jej pozvanie s radosťou prijala.

Ako sme tak šantili vo vode, spomenula som si na Mareka. Chalan, ktorý mi nie je vôbec ľahostajný. Nepoznám ho osobne, spoznali sme sa na jednej zo všetkých tých sociálnych sietí.

Ale som šťastná, že som mala tú česť spoznať ho. Bez neho by som si neuvedomila aké potvory mám vo svojom okolí, neuvedomila by som si, že priateľstvo je silná vec v tomto svete.

Píšeme si každý deň, neviem, prečo som ho ešte neomrzela, lebo u všetkých ľudí to tak zvyčajne bolo. Po nejakom čase ich omrzím a všetkému je koniec.

Ale ten hlavný dôvod, prečo sa na Mareka teším je ten, že sme si posledné tri dni nepísali, lebo bol odcestovaný. Chýba mi, a ako veľmi, obľúbila som si ho a mám ho veľmi rada, ako priateľ je super.

Beriem ho ako priateľa, lebo v podstate neviem, na čom som. Neviem či si mám myslieť, že chce niečo viac, alebo niečo podobné. Proste som v sakramentskej neistote.

„Hej, Miriam, o čom tak náruživo premýšľaš?" z môjho premýšľania ma dostane Vandin hlas.

„O Marekovi, už sme si tri dni nepísali a dosť mi chýba."

„Ojoj, tak toto sa nám nejako zamotáva, nemyslíš?" zmätene sa na ňu pozriem, lebo naozaj nechám, na čo naráža.

„Čo by sa malo akože zamotávať?"

„Nechci mi nahovoriť, že ho stále berieš ako kamaráta, lebo on teba určite nie, videla som tie vaše správy-"

„Len niektoré," skočím jej do reči. Nemohla by som jej všetko ukázať. Je to niečo, čo nedovolím, aby niekto narušil. Už viac nie, stačilo mi, že mu moja „kamarátka" vypisovala hovadiny.

„Áno, len niektoré, ale to je jedno. Podľa toho, ako písal, môžem povedať, že ťa určite neberie len ako kamarátku." Ako si môže byť taká istá? Nepozná ho, to ja som tá, ktorá o ňom niečo vie a môžem povedať, že ma berie len ako kamarátku. Nič viac. Aj keby som ja chcela viac.

„Nie, to nie je pravda. Sme len priatelia."

„Keď myslíš, ale to je môj názor."

A takto skončila naša debata o Marekovi. A po tej našej debate skončilo viac vecí.

Po tom, ako som prišla domov, som sa rozbehla k môjmu počítaču, aby som sa mohla pripraviť na naše písanie. Prihlásila som sa na svoj profil a čakala, čakala, čakala a čakala.

Myslela som si, že ma tam bude čakať nejaká správa od neho, ale nestalo sa tak. Sedela som tam ešte hodinu, ale potom sa rozhodla, že pôjdem vyvešať bielizeň.

Aj som ju vešala, ale nedalo mi to, tak som mu išla napísať.

Otvorila som náš chat celá šťastná, ale čakalo ma tam to najhoršie možné prekvapenie.

Jedno veľké ZBOHOM.

Marek: ako je dnes krásne, že? preto chcem, aby si si nepokazila tento deň.. naozaj, nemá to význam, Miriam, všetko to robím len pre tvoje dobro a áno, z časti aj pre to moje.. koľko sa to poznáme? je to už deväť mesiacov, ako ten čas rýchlo ubehol, a preto som sa rozhodol, že to skončím... prajem ti krásne leto, ale hlavne celý tvoj život... si to najlepšie dievča, aké som kedy stretol... buď taká, aká si a HLAVNE nenechaj, aby ťa niekto dostal na dno.. ahoj, rád som ťa spoznal

A to bol môj koniec. Ani tie slová, ktorými opisoval, aké som najlepšie dievča, nedokázali zastaviť všetky tie pocity, ktoré sa začali odohrávať v mojom vnútri.

Smútok, hnev, nenávisť.

Nepociťujem nenávisť k nemu, ale k sebe. Je to len moja chyba, to ja som zodpovedná za to, že ma nechal samú. Že ma opustil.

„Podľa toho, ako písal, môžem povedať, že ťa určite neberie len ako kamarátku." Tie slová, ktoré mi povedala Vanda, nemali nijaký význam, ale tie jeho, tie jeho ma dohnali k slzám.

Dopadla som na samé dno, už sa viac nedá postaviť z tej hlbokej priepasti, do ktorej som sa dostala. Už viac nie. To on ma dostal na to dno.

Všetkému je koniec.

Toto je ten najhorší deň.