Adrian

1-tie jeho pohľady!

Prekročila som prah školy a prešla som ku svojej skrinke. Zadala som kombináciu a vzala som si učebnice na prvú hodinu, chémiu. Vykročila som smerom k učebni,ale predomnou stál on. Adrian, vo svojej celej kráse. Rozprával sa so svojimi spolužiakmi a skúmavými pohľadmi si prezerali ostatné dievčatá. Boli mimo moju ligu rovnako ako aj on. Zrazu sa na mňa pozrel. Ako vedel kde stojím? Bleskovou rýchlosťou som vtrhla do učebne B16. Sadla som si do zadnej lavice a čakala som na Stana. Do učebne vošlo ešte niekoľko žiakov a ochvíľu sa rozleteli dvere. Stál v nich Stan. Cez plece mal prehodenú červenú kožennú tašku Converse. Biele nohavice na kolenách potrhané, červeno čiernu károvanú košeľu a čierne plátenné tenisky Converse.

Prehrabol si vlasy a so šomraním sa posadil vedľa mňa.

"Ahoj Stan. Ako dopadlo rande so Samom?" zachichotala som sa a šťuchla ho do ramena.

"Ach,povedal že máme rozdielne štýli oblečenia a neklapalo by nám to. Nechápem, že na svete je ešte toľko sobeckých gayov. Keby si ho počula; robil by si mi zlé meno, však mám krásnu postavu? Odporný, hnusný naničhodník!" hromžil a rozhadzoval rukami. Zachichotala som sa a popravila som si okuliare. Zahanbene som sa pozrela na svoje oblečenie; čierne kratšie legíny, jednoduché čierno-červeno-ružové kárované šaty, rifľová bunda a čierne plátenky. Nuž, mám oblečenie podľa finačných možností, navyše je to pohodlné.

Zazvonilo a do učebne sa natlačila najmenej sto kilová profesorka Mayerová. Sadla si na užšiu stoličku a utrela si pot z čela. Z igelitky si vybrala poznámky a zdvihla ich do vzduchu. Naša 'šprtka' Chloe hneď pribehla ku katedre a vzala do rúk poznámky. Začala ich písať na tabuľu a pohmkávala si neznámu melódiu.

Profesorka vyvolala dve obete a začala ich skúšať. Každý bez slova písal poznámky a ja som sem-tam hodila očkom po Stanovy.

***

"Poď už!" zakričal znova Stan, kým ja som sa snažila nájsť svoj telefón v skrinke. Mala som v nej väčší brajgel ako Stan. "Tu je! Mám ho! Môžme ísť." spokojne som vydýchla a spolu sme vykročili do jedálne. Otvorili sme lietacie dvere a hneď nám do očí udrel hlúčik študentov prizerajúcich sa na bitku. Prizrela som sa bližšie, bol tam Adrian a bil sa s nejakým iným štvrtákom.

"Ajaj, Sam mala by si tam ísť." nadhodil Stan a postrčil ma dopredu. Počula som toho druhého štvrtáka, buď sa mi to zdalo alebo naozaj hovoril o mne.

"Naozaj sa biješ kvôli tej sprdnutej tretiačke, Samnthe Brooksovej?" posmešne sa na mňa pozrel ale hneď Adrianovy vrátil úder.

"Daj jej pokoj! Ešte slovo a rozbijem ti hubu!" ruka mi vystrelila k ústam. Nechápala som, ako to že je naozaj reč o mne? Celý ten čas som mala pocit, že ani netuší, že existujem! Adrian otočil hlavou a pozrel sa na mňa, mala som pocit, že mi vidí na dno duše. Bolo to až strašidelné.

Pohľad som rýchlo odvrátila a hľadala som Stana. Potiahla som ho za ruku a viedla som ho preč. "Čo robíš? Prestaň, Sam!" priečil sa a brzdil podrážkami.
"Prestaň Stan! Nerob hlúposti, ideme preč! Nebudem sa na to pozerať!" konečne sa mi podarilo ho odtiahnuť až von, spokojne som som vzdychla. Stan somnou nakoniec išiel ale neustále krútil hlavou. "Prečo sme odišli? Ešte sme mali mať dve hodiny!" sťažival sa mi do ucha, rozhadzoval rukami a skoro ma trafil lakťom. "Počul si o kom hovoril?" prikývol, "O mne! Chápeš? Nechcela som pozvyšok dňa mať na očiach doránaného Adriana, alebo podobne. Ešte tie jeho pohľady!"

"Aha, chápem. Fajn. Ale zajtra, už to budeš musieť vydržať!" prikývla som. Budem sa na to musieť pripraviť. Bude to ťažké, už vidím jeho tajomné oči v tých mojich. "Stan? Ideš ku mne?" spýtala som sa a pozrela sa do aprílového zubatého slnka. "Jasné,pomôžem ti s úlohami?" prikývla som na súhlas a zrak som odvrátila do zeme. Kráčali sme po Backstrow parku až na Backstrow street.

***

"Ahoj mami!" zakričala som do bytu. "Ahoj, zlatko. Ahoj Stan!" objala ho a usmiala sa. My sme so Stanom rýchlo odišli do mojej izby. "Vieš čo? Kašlime na úlohy. Som unavená," uchechtla som sa. Do izby vošla mama a zakašľala si. "Musím ísť do práce. Vrátim sa neskoro v noci pa," smutne na mňa pozrela. "Jasné,pa," otrávene som odzdravila a vyložila si nohy na stenu pri posteli. Stan sedel opretý o posteľa pozeral na moje vysiace vlasy z postele. Zrazu sa postavil a postavil sa k môjmu Klausovy,prehrávaču na platne. Vložil doňho platňu od Louisa Armstronga, What a Wonderfull World. Postavil ma na nohy a chytil ma do tanečnej pózy, tak ako aj ja. Začali sme sa pohupovať do rytmu hudby. Točil ma, zakláňal a ja som sa smiala.

"Uot a uandrful vórld," snažil sa spievať. Snažil. "Fajn, teraz niečo rýchlejšieho," usmiala som sa a pristúpila som ku Klausovy. Vybrala som platňu od The Beatles, Yellow Submarine. Začala som veľmi príťažlovo trsať, ako je to u mňa zvykom. Stan sa smial a ja s ním. Konečne sa pridal a snažil sa stíhať v mojom tempe.

Ahojte : )

Môj nový príbeh,keďže mám ešte Lesné Dievča,neviem ako často budú kapitolky vychádzať a akú budú mať dĺžku. No tento príbeh mám v drafte už dlho(ešte ich niekoľko je,máte sa načo tešiť!)tak som sa rozhodla ho už vydávať :)

Dúfam že sa zapáči!♥