Between two worlds

1. Časť

Prebudím sa na nepríjemný zvuk môjho mobilu. Otočím sa a pozriem sa na mobil. Je pol desiatej. Mary mi píše
M: Ideš na kávu?
R: Príď ku mne. Ešte ležím v posteli.
Mary je dokonalý človek. Poznáme sa od malička. Má rozvedených rodičov a jedného mladšieho brata. Volá sa Tobby a má 15.
Vstanem z postele aby som sa umyla. Na stole si nájdem odkaz od mamy: Išla som k lekárovi. V
Mama má zdravotné problémy. Odkedy ma porodila, nemôže mať deti. Aj tak hovorí, že jej bohate stačím. Takže raz za mesiac chodí na kontrolu.
Keď dokončím rannú hygienu, idem urobiť kávu. Dnes som zvolila Latte so slaným karamelom. Milujem to.
Výšla som na terasu a vtom zazvonila Mary.
"Ahoj zlatko," nadšene vybehla a objala ma.
"Ahoj moja," odzdravila som.
Vyšli sme na terasu a začali piť rannú kávu.
"Musíš mi pomôcť," povedala, "Vieš, Tobby si zlomil nohu."
"Preboha, čo sa mu stalo?"
"Ani sa nepýtaj. Dostal longboard a išiel ho do parku vyskúšať. No k téme. Takže nemôže ísť na tú brigádu. Chcela by som niekde pracovať. Predsa tá liečba nie je najlacnejšia."
"Je mi to jasné," smutno som odpovedala.
"Keby si vedela o nejakej práci, daj mi vedieť."
"Spoľahni sa. Niečo pozriem, či v niektorej z otcových firiem nie je."
"Ďakujem ti. Ale nechcem moc cestovať. Skôr tu, v meste," prosila Mary.
Dopili sme kávu a rozhodli sme sa, že popozeráme, čo je nové v obchodoch.
Vyšla som do izby, aby som sa namaľovala a Mary mi vybrala čo na seba. Nakoniec vybrala krátke biele šaty a Michael Kors kabelku.
Obuli sme sa, nasadli do môjho auta a vyrazili sme.
Dnes je vonku naozaj nádherne a slnečno. Milujem takéto počasie, ale tiež rada čítam v daždi.
V obchodoch nebolo nič moc. Mary si kúpila tričko a ja som len radila. Obchody sú moja vášeň. Milujem módu. Chcela by som sa tomu v budúcnosti venovať, napríklad si otvoriť butik s panskymi oblekmi alebo svadobnými šatami. Ešte uvidím.
Po nákupoch som Mary zaviezla domov a ja som išla domov tiež.
Môj život je dosť nudný. Najmä teraz cez prázdniny. Buď som na Mac Booku a pozerám nové trendy alebo videá, pozerám telku, nakupujem alebo cvičím. K tomu nemám ani chalana, takže nemám komu vypisovať a tiež sa nemusím starať o peniaze.
No dnes som hľadala tú prácu pre Mary. Viem, kedže je pondelok, je to blbý čas na hľadanie práce, ale posnažím sa.
Nič som nenašla, tak som sa rozhodla že si pôjdem zabehať po pláži. Veď, čo budem robiť, keď je tak nádherne.
Keď som sa vrátila, doma už bola mama. Sedela v kuchyni, niečo pila, pravdepodobne Whiski a plakala.
"Čo sa deje mami? Povedal ti lekár niečo?" nervózne som hovorila.
"Nič mi nepovedal. Je mi dobre." upokojovala ma.
"Ako chceš, ja idem do sprchy."
Vyšla som po schodoch vliezla do sprchy a rozmýšľala, čo ju trápi. Ona neplače a vôbec nie je citlivá. Dokonca neplače ani po hádkach s otcom.
Vyšla som zo sprchy, obliekla sa a išla do kuchyne. Mama s niekym telefonovala, ale keď som prišla, nervózne a prudko položila mobil.
"S kým si volala?"