Shut Up

Prológ

Sedím na autobusovej zastávke. Moje vlasy sú celé premoknuté a o oblečení radšej ani nehovorím. Ako ja len nenávidím ten dážď. Nieže len zmoknem ale aj autobus mi musí meškať. Čo by som len dala za to aby svietilo slniečko a ja by som si vychutnávala zmrzlinu. Ale žiaľbohu je zima a ja môžem o takýchto veciach len snívať. No konečne! Autobus mi zastaví rovno pred nosom a ja doň  bez váhania nastúpim. Je ako vždy prázdny ak teda nepočítam moju starú susedu a nejakého chlapca ktorého som nikdy nevidela,čo je  veľmi čudné. Lebo poznám každého človiečika z našej dediny. Milo som sa pozdravila susedke Jackensonovej ktorá mi pozdrav opätovala a sadla som si na sedačku. Do uší som si vopchala sluchádka , hlavu si oprela o sklo a moju myseľ ovalili myšlienky. Oh môj Bože veď je piatok. Prebleslo mi hlavou. Vôbec som si to celý deň neuvedomovala. Autobus za pár minút zastal a tralala, vitaj moja rodná dedina. Je to malá dedinka na juhu Anglicka. Ale nesťažujem sa lebo tu žijem s najúžasnejšími ľuďmi na svete. Moja mamina Samntha,ocino Jake,mladší brat Leo a moja maličká sestrička  Emily.
,,Ahojte už som doma!" otvorím dvere a  zakričím na celý dom.
Tašku si hodím vedľa kuchynskej linky a  cela zmoknutá utekám do svojej izby. Mokré veci zo seba zhodím dole a vyberem si suché zo skrine. Rýchlim krokom prejdem do kuchyne kde už celá rodina mlsá palacinky. Teda okrem Emily tá palacinky ešte nemôže tak má ovsenú kašu.
,,Róóóóse" rozbehne sa ku mne môj 3-ročný brat Leo.
,,Leóó" napodobním ho a on mi zo smiechom vbehne do náruče.
,,Poďte jesť vy dvaja" zavolá nás pobavene tatino. Poslúchnem a sadnem si za stôl na svoje zvyčajné miesto vedľa ocina a rovno oproti Emily. Natiahnem sa po palacinku keď mi na tvári pristane ovsená kaša. Pekne-Krásne sa mi roztečie po celej tvári a pokvapká mi tričko aj nohavice.
,,Emily-" začne mama už chce vybuchnúť a nahnevať sa na Emily keď jej skočím do reči.
,,T-To nič" poviem a vybehnem do svojej izby dnes už po tretie oblečenie.
Vrátila som sa do kuchyne kde už nikto nejedol . Leo s Emily sa hrali s kockami, mamka umývala riad a tatko čítal noviny.
,,Pobal sa Rose zajtra ráno odchádzame" povie mamka s úsmevom na perách ,, Hádam si nezabudla" povie pobavene.
Jasne,že som zabudla,že zajtra odchádzame do domu našich starkých (ktorý bohužiaľ nežijú )
ako každé sviatky. Dom je celkom veľký a nachádzať sa na predmestí Londýna.
,,Jasne,že nezabudla" zaklamem a sklopím zrak lebo viem,že mama vie pravdu.
,,No tak sa bež pobaliť" povie mamka pobavene.
Nabehnem do izby a vytiahnem kufor. Následne do neho nahádžem všetko čo mi príde pod ruku. Kufor zatvorím a zhodím sa na postel. Až teraz si uvedomím,že som celkom unavená. Zababuším sa do periny a upadnem do bessenného spánku.

Hola!
Toto je náš prvý príbeh, prvá kapitolka. Dúfam,že sa vám páčil ak áno môžte dať votíky aby sme vedeli, že máme pokračovať.

                   ♥ZARA_TESSA♥