Morena

Untitled Part 1

Lesom sa ozýval upokojujúci zvuk množstva konských kopýt dopadajúcich na mäkkú pokrývku snehu.

Borvin, paladin čo viedol skupinu vojakov po boji späť do dediny, sa šťastne uškŕňal. Nie preto, že by ho snáď tešila myšlienka na boj a krv, ale preto, že už bolo po tom, a mohol sa so svojimi mužmi vrátiť domov. Borvin síce zastával najvyššiu armádnu pozíciu v ich dedine, avšak videl už príliš veľa smrti na to, aby si to krvilačne užíval. Jeho vlastný otec umrel vo vojne. Borvin si však zaumienil, že využije svoju silu a schopnosti, aby ochránil svojich blízkych. Preto na sebe pracoval, až kým sa mu nepodarilo vystúpiť až na vrchol.

Mladík sa obzrel na zvyšok skupiny, "Zanedlho začne zase snežiť. Skúsme pomknúť kone, aby sme to do dediny zvládli ešte predtým, než sa slečna Morena znova rozhodne spustiť chumelicu."

Zo skupiny sa ozval súhlasný pokrik.

Borvin pomkol pätami svojho koňa, ktorý okamžite reagoval zrýchlením cvalu.

Avšak jeden z chlapov vykríkol: "Borvin! Pozri napravo! Niekto tam je!"

Borvin sa obzrel a uprostred napadaného snehu zazrel tmavú škvrnu. Okamžite pritiahol uzdu a zastavil. Spustil sa zo svojho koňa a opatrne pristúpil.

A od prekvapenia mu padla sánka. Na zemi pred ním ležala v bezvedomí mladá žena.

"Miroslav!" otočil sa na jedného z chlapov, "Prezrite okolie, či tu ešte niekto nie je!"

Muži sa rozpŕchli po okolí, zatiaľ čo Borvin prezeral neznámu dievčinu, či nie je poranená. Ale nič nenašiel, takže to vyzeralo ako keby len spala.

"Nikoho sme nenašli." ozval sa Miroslav, "Možno len odpadla od hladu a zimy."

Borvin prikývol a zdvihol dievčinu do náručia, aby ju mohol vyložiť na svojho koňa.

"Vezmeme ju do dediny k liečiteľke," povedal a ostatní prikývli.

- - - - -

Liečiteľka, žena s dlhými hnedými vlasmi zviazanými do uzla vydatej ženy, sa skláňala nad svojou novou pacientkou.

V ruke držala malú fľaštičku s vonnou soľou, ktorou mienila dievčinu zobudiť. Hneď, ako jej priložila páchnucu fľaštičku k nosu, dievčina otvorila oči a vydesene začala kričať.

Liečiteľka, ktorá nečakala takú reakciu, sa strhla, ale veľmi rýchlo sa spamätala a začala dievča upokojovať.

"Neboj sa drahá, už si v bezpečí," chlácholila ju, až kým dievča nestíchlo, a nepozrelo na ňu.

"Tak, tak, pokojne," usmiala sa na ňu liečiteľka, "Teraz mi môžeš povedať, ako sa voláš a odkiaľ si."

Dievča otvorilo oči a zatvárilo sa zmätene.

"Dajana!" Borvin vtrhol dnu, "Počul som krik!"

Keď zbadal, že dievča je hore, tak sa usmial, "Ach, dobre, že si sa prebrala, mysleli sme, že si v tom snehu zmrzla."

Keď dievčina nereagovala, pokračoval: "Ako sa vlastne voláš? Odkiaľ si? Ako si sa dostala tam do lesa?"

"Ja... neviem," povedala pomaly.

"Ako že nevieš?" Borvin nechápavo zažmurkal.

"Strata pamäti," povedala liečiteľka Dajana a odtlačila Borvina k dverám, lebo chcela dievča poriadne vyšetriť.