,, Nemám rada deti tohoto typu... Coolkids... ako to mohlo niekomu napadnúť že oni sú tí praví na ktorých sa treba podobať..." zvraštila som obočie a pozerala som zmätane na obrazovku mobilu z ktorej na mňa čumela skupinka deciek. Našpúlené pery, šiltovka na každej hlave, cigarety v rukách. Fuj. Dokopy mohli mať tak 7 rokov. ,, Máš pravdu Ninuš, kto ich tak nazval? Dobre mu muselo šibať vo veži. Každý deň vidím nejakého takéhoto na Facebooku. Chodia vôbec von? Nechápem ako sa to dá, byť tak dlho na mobile." a mala pravdu. Obidvom sa nám to zdalo nelogické. "Ale pozor Miška, oni chodia von! Predsa, ako inak, by sa dostali k bubble tea!" Začali sme sa smiať. Obľúbené pitie "coolkidov" ... Blee, zle mi je len si na to pomyslím.
Tak teda aby ste ma spoznali lepšie, volám sa Nina. Ninka, Ninuš, ako len chcete. O týždeň nastupujem na gymnázium spolu s Mišou. Zobrali nás obidve, čo sa často nestáva, no lenže mali sme veľmi dobré výsledky. Učenie mi nerobí problém. Veľa deciek to berie ako stratu času, no ja nie, chcem ísť na výšku, to je jasné, keď som bola malá, to že vyštudujem som sľúbila mamke, ktorá zomrela pred dvoma rokmi. Viem že je pri mne stále, preto jej, aj tatkovi, chcem urobiť radosť. Chcem aby boli pyšný... Ale to je na inokedy.
Mám 15 rokov, najlepšiu kamarátku Mišu. Je to moja spriaznená duša, geniálne sa dopĺňame - ja viem matiku, ona slovenčinu, ja chémiu a ona fyziku. Vždy robíme domáce úlohy a projekty spolu. Bývame v rovnakej bytovke, je na poschodí nado mňou. Poznáme sa od narodenia. Nehadame sa.
Pred tromi rokmi, sme boli na 2 týždne v Egypte, a ja z tej dovolenky nemám nič, nefotila som, nechodila som veľmi na túry, stále som počítala dni, hodiny, kedy už konečne pôjdeme domov a ja konečne uvidím Mišu. Chýbala mi tam. Aj keď tam bola mamka. Posledná dovolenka čo sme boli všetci spolu. Ja, mama, oco... keby som to len tušila, užila by som si tú dovolenku tak ako sa patrí... Lenže, keby sme vždy tušili, čo nás čaká, inak by sme sa správali. Možno celý život.
Od smrti mojej mamky sa riadim heslom: Nikdy nehovor nikdy. Bude pre mňa platiť už navždy.
Pochopíte, prečo je pre mňa táto veta taká dôležitá.
Stanete sa totiž svedkom toho, ako som sa dobrovoľne stala tým, čím som celý čas opovrhovala.
Tak ako sa Vám páčila prvá kapitola? 😊 Myslím že v tom určite niekoho nájdete, možno aj seba😄.
YOU ARE READING
Coolkids
Teen Fiction...No to bol len začiatok. Nasadla som na kolotoč z ktorého sa nedá len tak ľahko vystúpiť.
