Láska či bolesť?

prvá a posledná.

Možno si hovoríte už podľa názvu, že to je "nejaká love story alebo iné sračky". Uprimne aj ja som taká. Ale je úbohé odsudzovať podľa toho človeka. Ale idem rozprávať len z vlastných skúseností. A ak viete, že vás to nebude baviť už keď čítate toto, tak to radšej rovno zavrite.
Prejdime k veci.
Píšem to preto, lebo úprimne mňa baví si čítať veci takéhoto typu. A možno snáď vám aj pomôžem s rozhodnutiami, ktoré chcete urobiť.
Takže...
Bolo to pred rokom. Dievčatá šaleli z chalanov a obzvlášť z jedného. Nerobila som z toho žiadne haló lebo ma vtedy trápili iné veci. Všetky baby mi hovorili aký je úžasný mega super. Ale ja som vždy na ňom hľadala nejakú chybu. No po čase som zistila, že ma na ňom niečo priťahuje. Všimali sme si jeden druhého a jeden deň sme sa dali dokopy. Bola to láska jak z rozprávky. No po čase nás vzťah chladol. Stalo sa niečo čo som nečakala. Všetko sa pokazilo. Bolo mi dosť nahovno a nevedela som sa s tým zmieriť. Áno nevedela. Možno si myslíte, že to je trápne ale nech, lebo vážne to bol človek na ktorom mi skutočne záležalo! Človek ktorý ma chápal.
Prešiel nejaký ten čas a nevedela som si zvyknúť na pocit, že už nekráča vedľa mňa a nedrží moju ruku. Znovu sme sa začali rozprávať, riešiť to čo sa stalo a budúcnost. Bála som sa ďalšieho sklamania. A vždy som bola presvedčená, že keď dá človek druhú šancu je len naivný a verí, že človek sa môže zmeniť. No napriek tomu so všetkými obavami som to riskla a tú šancu mu dala. A bolo to to najlepšie čo som kedy spravila.
... Týmto "príbehom" som chcela len povedať, že aj keď vám ten človek spravil niečo veľmi zlé nemusí to byť všetko už navždy stratené. Ak naozaj vidíte, že to človeka mrzí a veľmi to ľutuje, robí všetko preto aby vás znovu získal, pokúste sa mu dať druhú šancu.

Toť vše odomňa. Len som vám chcela dať takú mini radu. Snáď niekomu pomôže. Ahoj ☺