What are we?

Part 1

Baekhyun's pov:

7:00

Prečo? Prečo musím chodiť do školy? A ešte do tej kde on. Nechcene stanem z postele a idem do kúpeľne. Tam urobím všetko čo je potrebné a idem späť do svojej izby.

Vibruje mi mobil. Zase on. Chanyeol. Pohádali sme sa minulý týždeň pretože mi neveril. Myslel si že mám niečo s Chen(om). Vysvetľoval som mu to x krát že už to nejde vrátiť späť. Naše kamarátstvo už nie je. Ako sa mám kamarátiť s niekým kto mi neverí?

Viem že by som mal jesť ale nemám chuť. A našťastie rodičia a brat šli na týždeň preč a môžem byť sám..Páči sa mi byť sám.

Od kedy sme sa pohádali režem sa. Každé ráno pred tým ako pôjdem do školy,keď prídem zo školy a večer. Viem znie to šialene a pomáha mi to.

Vie o tom že sa režem. Zakázal mi to. A bol až tak naivní že mi JU zobral a myslel si že prestanem.

Vedia o tom len on a 3 kamaráti. Ani im som to nechcel povedať. Rezanie je nejak v "móde" ale nie každý to robí len pre zaujímavosť. A nie ja. Keby som to tak robil prečo by som to každý deň skrýval?

Musím vyskúšať byť šťastný pre neho.

Prezlečiem sa,beriem si tašku a idem.

Naše miesto kde sme sa s Chanyeolom pred školou stretávali? Obídem ho. Školu mám blízko tak si dám slúchadla do uší a kráčam.

7:40

Poznáte to keď ste zničení chce sa vám zomrieť a učiteľka vás ešte zjazdí zato že ste podľa JEJ hodiniek meškal a máte zápis?

Bože je to len príprava na hodinu. Pomyslel som si a šiel k mojej skrinke.

Najhoršie je že moja je číslo 14. a jeho číslo 15. ale našťastie už je asi v triede.

Prezujem sa a idem hore schodmi.

Idem úzkou a dlhou chodbou kde sú 3 triedy. Ta moja je tá posledná.

Po tej "prechádzke molom" má pozdraví pán učiteľ geografie. "Dobre ráno Baekhyun"

"Ráno" odpoviem mu. Prečo nie dobré? Keby bolo dobre ráno tak by som ešte ležal v posteli.

Otvorím dvere od našej triedy a dostanem pohľady od spolužiakov,spolužiačok a učiteľky.

Už začala hodina.A s matematikár-kou nemáme dobrý vzťah.

"Ahoj Baek", "Ahoj", "Čau", "Kde si toľko bol?" Spustili polovica triedy.

"Ahoj" povedal som a šiel k mojej lavice. Sedím v druhej lavice pri dverách. Sám. Chcel som to tak. Nechcem s nikým sedieť a hlavne nie s ním. Našťastie sedí v štvrtej lavice.

"Nemáš niečo povedať?" spýta sa učiteľka.

"Prepáčte že meškám." povedal som.

Ako prvé si položím tašku na stoličku. Vypojím si slúchadla ktoré boli zapojené v mobile a idem späť na chodbu kde si dám bundu na vešiak. Presvedčím sa že mám rukávy dosť nízko aby to nebolo vidno a zase vojdem do triedy.

"Ty máš ešte čas?" spýta sa učiteľka a neodpoviem jej. Idem k mojej lavice a chystám si sadnúť ale.."Hádajte kto pôjde k tabuli?" nenávidím keď sa toto spýta vždy vyvolá mňa a nejak ma strápni.

Skoro všetci už tušia že som to ja a aj ja som to tušil tak som šiel k tabuli.

"Vedel si to že?" spýta sa. Neodpoviem a beriem si kriedu.

"Tak..dám ti takú ľahkú ktorú by si mal mať za pár sekúnd vypočítanú."

"f(x3 − y3) + f(x + 2y) = f(x2 + xy + y2) + 3x"

Napísal som ti to a bol som v strese. "Aish,všetko som zabudol" pomyslel som si.

"No pohni" povedala.

Niečo musím napísať... Začnem opisovať príklad: f(x 3 − y 3 ) + f(x + 2y) = f(x 2 + xy + y 2 ) + 3

f(−y3) + f(2y) = f(y2)

f(x3) + f(x) = f(x2) + 3x

x2 + xy + y2)(x − y − 1) = 0

(x2 + xy + y2)(x − y − 1) = 0

Dopíšem odložím kriedu a chystám sa isť späť k miestu ale.."Pri funkcionálnej rovnice ti treba zistiť aj rovnosť,za to by ťa na tu školu na ktorú chceš isť (vysoká) nikdy nezobrali. Tak to dokonč!" povedala a já to musel dokončiť.

Zobral som si kriedu a začal písať..

x2 + xy + y2 = x2 + 2 · x ·y2+y22−y22+ y2 =x +y22+34y2 ≥ 0

f(3y + 1) = 3(y + 1)

f(z) = 3 ·z − 13+ 1= z + 2

Dopíšem a chcem isť zase ale zastaví ma jej pripomienka. "A odôvodniť?"

"Achh,Ostáva nám len overiť, či funkcia f(z) = z + 2je riešením pôvodnej rovnice. Riešením nie je, pretože po dosadení y = 0 dostaneme polynomickúrovnicu pre x, ktorej riešením môže byť len konečne veľa čísel x a teda rovnosť zo zadania nemôže byť splnená pre všetky x, y." povedal som.

"Riešením môže byť nanajvýš koľko čísel?" spýta sa. "Ahh...2?" spýtal som no nebol som si istý.

"Tri,je to rovnice 3-ho stupňa. Tak asi tri. A po tomto sa ma nepýtaj prečo som ti dala dvojku. Sadni si!" povedala a ja tak urobil.

Niekto do mňa štuchol a ja sa otočil na Laya a teda ukazoval že má vola Chanyeol. Pozrel som sa na neho. "V poriadku?" spýtal sa. "V úplnom" povedal som a po tom ma upozornila učiteľka aby som pri jej "prednáške" dával pozor a nebavil sa.

8:30

Konečne skončila tá hodina.Pripravil som si veci na druhú hodinu ktorá bola nemčina.

Keď máme nemčinu tak sa delíme na Ruštinárov a Nemčinárov. Chanyeol je Ruštinár.

"Nechceš ísť?"spýtal sa ma SuHo a já len prikývol a šiel do druhej triedy kde máme nemčinu.

Nemčina. Nuda. Nemám ju rád ale čo už. Našťastie chýbala učiteľka a zastupoval ju učiteľ ktorí učí hokej. Takže o nemčine nevie nič ako sám povedal. Rozprávali sme sa o lyžiarskom a prebehlo to rýchlo.Dokonca nás aj pustil skôr.

Museli sme isť späť do triedy kde mali ešte Ruštinári hodinu.

Spolužiak otvoril dvere a vošli sme. Videl som ho. Chanyeola bavil sa so SeHunom.Vie dobre že SeHuna nemám rád. (Wierd)

Smejú sa.Prečo sa sa smeje? Píše mi ako je mu to ľúto ale smeje sa so SeHunom?!

Takže :)* Nová story. Prepáčte že to bude zase smutné ale čo už :)

Je to prvý diel tak dúfam že ste od toho nič nečakali :D (Teda vlastne ani o tých ďalších)

Bude to kratšía story možno 10 dielov ale dúfam že sa vám bude páčiť :)*

A ďakujem za každý vote a komentáť :*)