alone. // l.t.

21

"dobré ráno." vyšlo z mojich úst, keď som vošla do kuchyne. rodičov to zrejme prekvapilo, ale následne sa obaja usmiali a popriali mi ho tiež.

"viem, že už mám 19, ale to nemení nič na tom, že ste moji rodičia. chcem, aby sme sa k sebe správali ako rodina. hnevalo ma, že predtým ako sa to stalo ste ani nevedeli, že ma máte. a keď zomrela a ja som smútila, začali ste ma ľutovať. prosím, už prestaňte a správajte sa ku mne ako rodičia."

"ellie, prepáč nám to. je nám s ockom veľmi ľúto, že sme boli viac v práci, ako doma a uvedomili si to neskoro." začala ma objímať a po chvíli sa k nám pridal aj otec.

"len už proste chcem, aby to bolo normálne." vydýchla som si a ďalej sa nechala objímať rukami, v ktorých som po dlhom čase znovu cítila rodičovskú lásku.