Jeden Idiot mi zmenil život✔

1.kapitola

Zobudil ma budík, rýchlo som sa obliekla (média), jemne som sa nalíčila a vzala si tašku do školy.

Školu nenávidím, no teda rada sa učím ale nenávidím tam tých ľudí. Áno, šikanujú ma, však prečo nie?? Podľa nich som bifľoška. Nemám žiadnych kamarátov. Mne ich ani netreba. Najradšej sedím na parepete iba v spoločnosti kníh. Tie ma nikdy nezradia. Milujem ten pocit, keď sa začítam do príbehu. Vtedy zabudnem na všetky moje problémy a riešim problémi hrdinov v knihách.

,,Vicki rýchlo!!" zakričala mi mama z dola. ,,Jasné už idéém" zakričala som jej späť.
Zbehla som dolu schody, obula si topánky a vošla do auta.

,,Držím palce" usmiala sa na mňa mama pred školou, úsmev som jej opätovala a vystúpila z auta.

Stála som pri skrinke, keď do mňa niekto drgol. ,,Čo zavadziaš!!" zhúkol na mňa.

Bola som očarená. Síce som ho už v škole videla ale aj tak. O trochu vyšší odomňa, orieškové vlasy a tie najkrajšie oči aké som kedy videla. Patric. Je veľmi obľúbený.

,,Pre-prepáč" vyjachtala som zo seba. ,,Tak sa pozeraj kam ideš!" povedal hnusne a odišiel.

Prvá hodina prebehla v pohode až na to, že keď som išla uličkou na moje miesto, tak ma Teri potkla a ja som skončila na zemi. Všetky veci sa mi vysypali a k tomu som si ešte udrela hlavu o lavicu. Oni sa iba začali smiať a vraveli veci typu: ,,Nevie ani chodiť!!", ,,Bifľoška nám nevie ani chodiť!!" Našťastie do triedy vošiel učiteľ a ten ich zvrieskal.

Ostatok vyučovania prebehol v pohode. Len pár narážok, že som Bifľoška. Ale na to som si už zvykla.

No na obede to už až také dobré nebolo. Ako vždy som si vzala svoj obed a šla smerom k môjmu miestu. Vždy som tan sedavala sama. Kto by si už len ku mne prišiel sadnúť. NIK!! Na ceste k môjmu stolu som do niekoho narazila. Lepšie povedané ona do mňa a pri tom na mňa nezabudla vykydnúť svoj ale aj môj obed. ,,Si normálna??!! Čo mám teraz jesť??"zvrieskla. Bola to taká princezná školy. Drgla do mňa tak silno, až som sa ocitla na zemi. Zas sa všetci zasmiali. No mne to smiešne nebolo. ,,Hej, nechaj ju!!"skríkol...Počkať čoo? Skríkol to Patric. A pomohol mi vstať zo zeme. ,,Poď" usmial sa na mňa chytil ma za ruku a ťahal otiaľ preč. Úprimne, cítila som sa úžastne. Patric najpopulárnejší chalan na škole ma ťaha ZA RUKU!!! Z verejného trapasu. ,,Máš niečo na prezlečenie??" spýtal sa a ukázal na moje zašpinené oblečenie. ,,No vlastne áno" odpovedala som zahambene. Prišli sme k mojej skrinke ja som si odtiaľ vytiahla veci a išla som sa na WCka prezliecť. On ma čakal na chodbe. Vyšla som von a on sa usmial. Ach, bože on má tak úžastný úsmev. ,,Čo tak zmrzka??" nadvihol obočie a čakal na moju odpoveď. Ja som iba jemne prikývla.

Ja neverím sám Patric Harris ma pozýva na zmrzku. Nehovorím, že som o tom potajme nesnívala...pretože snívala. Už od kedy som ho prvýkrát vydela. Tak som sa do neho buchla.

Došli sme k stánku so zmrzlinou a Patric sa na mňa pozrel ,,dáma má prednosť" fain pri tejto vete som sa skoro roztopila. ,,Čokoláda a jahoda" usmiala som sa na predávačku a už som vyťahovala peniaze, no Patric ma zastavil ,,odkedy na rande platí baba?"my sme na rande??Toto bol ifarkt?? Kým ja som na neho čumela ako na svätý obrázok, on si stihol vybrať a aj zaplatiť. Išiel ma odprevadiť až k domu.

Pred mojim domom sme zastali a ja som sa ho to musela konečne spýtať. ,,Toto bolo rande??" On sa iba zasmial. POBOZKAL MA NA LÍCE!!! ,,To by si mala vedieť ty..." šepol mi do ucha,otočil sa a odišel.

,,Mami som doma!!!"skríkla som na celý dom. Ešte stále omámena jeho perami. ,,Ahoj, kde si bola?"spýtala sa mama natešne. ,,Von z jedným chalanom" s mamou mám skvelý vsťah. Celé som jej to vyrozprávala. A ona na to: ,,To je skvelé zlatko som rada, že si si našla priateľa" povedala nadšene. ,,Kamaráta!!" Okríkla som ju. ,,Jasné, jasné..." bránila sa mama.

Z úsmevom som zaspala. No keby som vedela čo somnou urobí, nikdy sa tak neusmievam.

😍😍😍

Tak je na svete. Poprosím vote/koment. Prepáčte za chyby. Mne osobne sa ten začiatok nepáči, ale to asi všetky začiatky sú také.