Short FanFic °HarryPotter°-SK

Keď zhasnú hviezdy

 Popri zavíjaní vetra a rachotu, ktoré vydávali plechové strechy ohýbajúce sa pod jeho nárazmi, nebolo takmer vôbec počuť, keď sa z neba na špinavú ulicu zniesla burácajúca motorka. So škripotom zabrzdila a motor utíchol. Zoskočil z nej mladý muž a rozhliadol sa okolo seba. Mal tmavé vlasy, ktoré mu elegantne padali do tváre a tmavé oči. Vyzeral veľmi príťažlivo. Volal sa Sirius Black.

Sirius si pritiahol čierny plášť bližšie k telu, aby sa uchránil pred vetrom a vykročil. Prešiel tmavou ulicou prekračujúc sklenené fľaše a odpadky, ktoré vietor naháňal po chodníku. Pri sivej štvorcovej budove zabočil doprava a ocitol sa v úzkej tmavej uličke. Obišiel budovu, preliezol cez dieru v plote a ocitol sa v ešte tmavšej uličke lemovanej schátranými domami. Prekĺzol cez štrbinu medzi dvoma zvlášť ošarpanými budovami a ocitol sa pri zadných dverách.

Vytiahol prútik a zamieril ním na kľúčovú dierku. ,,Alohomora," vyslovil potichu. Nič sa nestalo. Sirius načiahol ruku ku kľúčke a otočil ňou. Dvere sa otvorili. Zmocnil sa ho nepríjemný pocit. Dvere neboli ani len zamknuté. Prečo?

Vošiel dnu. Bol to veľmi malý dom a zrejme nebol už veľmi dlho obývaný. Prešiel cez prázdnu halu do obývačky, kde stála len jedna zodratá pohovka, kozub bol vyhasnutý a stoličky pri vratkom stole zasunuté. Cestou sa obzeral, či nezahliadne niečo podozrivé. Vošiel do dverí na druhej strane miestnosti a ocitol sa v zatuchnutej chodbe. Dlážku pokrýval hrubý zelený koberec.

,,Peter?" zvolal Sirius polohlasne a rozsvietil prútik, aby lepšie videl. Nikto sa neozýval. Sirius sa však tváril, že sa nič nedeje, Peter bude celkom určite ukrytý v tajnej izbe. Ignoroval búšiace srdce a zvierajúci pocit v hrudi. Prešiel na koniec chodby a prútikom poklopal po veľkom obraze, visiacom nízko nad zemou. Ozvalo sa tlmené buchnutie, obraz sa odsunul a odhalil dvere.

Sirius vkĺzol dnu do malej miestnosti s nízkym stropom. Na jednom konci izby stálo vysedené kreslo a na ňom poskladané množstvo prikrývok a vankúšov. Na stenách v stojanoch svietili olejové lampy a osvetľovali stolíky zapratané novinami, fľašami a jedlom. Bolo stuchnuté alebo plesnivé, zápach sa miešal s výraznou vôňou petroleja. Po Petrovi nebolo ani stopy.

,,Červochvost?" zavolal ho Sirius ešte raz, hoci si uvedomil, že by sa nemal kde ukrývať. Dom bol zjavne prázdny.

Ponáhľal sa preč z tajnej miestnosti, vybehol z domu von a náhlivo kráčal k svojej motorke. Horúčkovito premýšľal. Prečo nie je Peter tam, kde by mal byť? Niekto ho uniesol? Sirius však nevidel nijaké stopy zápasu, dom vyzeral, akoby tam Peter ani nebol. Že by sa zľakol a chcel vycúvať? Možno išiel za Lily a Jamesom, chcel ich presvedčiť, aby tajomstvo zverili niekomu inému. Sirius nevedel, či sa to ešte dá, keď už vykonali kúzlo spoľahlivosti, ale ak sa Peter naozaj bojí, pokúsi sa o to.

Sirius naskočil na motorku, pridal plyn a rozbehol sa po ceste. O chvíľku sa už motorka vzniesla do vzduchu a vietor mu šľahal do tváre. Vyletel až k tmavým oblakom. Nasmeroval motorku správnym smerom a letel ďalej. Keby sa premiestnil, bolo by to oveľa rýchlejšie. Dumbledore však vravel, aby nepriťahovali na Jamesov a Lilin dom pozornosť a premiestnenie priamo k ich domu, by nežiadúcu pozornosť určite privolalo. Radšej sa tam dopraví týmto takmer muklovským spôsobom, odhliadnúc od toho, že muklovské motorky nelietajú.

Sirius stále pridával plyn, chcel tam už byť a poriadne nakričať na Petra, aby sa okamžite vrátil do svojho úkrytu. Uvalili naň silné čary, Petra by tam nikto nebol našiel. Prečo boli čary narušené? Prečo tam Peter nezostal? Siriusa sužovali čoraz horšie pocity. Bál sa. Prečo nič nevychádza?

O pol hodinu trochu klesol, aby skontroloval smer. Bol už na pol ceste. Onedlho sa pred ním vynorila dedina, do ktorej smeroval. Klesal čoraz nižšie až sa napokon zniesol dolu na námestie. Zosadol z motorky a tlačil ju po ceste hore ulicou. Všade bolo ticho, vonku nebolo ani nohy. Bola už hlboká noc a aj tí, čo oslavujú Halloween už dávno spali.