Eva

R.E.A.L.I.T.A.

Poviem vám svoje obľúbené slovo na celom svete. To slovo sa začína na „R" a už to, ako znie pre mňa neznamená nič pekné. To slovo je „realita" a dúfam, že to každý pochopil správne. Všetko to bolo myslené ironicky, ale nevadí ak ste to nepochopili. Ja som na to zvyknutý, veľa ľudí ma nechápe, ale to je realita.

Som normálny dvanásťročný chlapec, ktorý chodí do školy, nemá rozvedených rodičov, poctivý pri učení, má jednu staršiu sestru a normálne túži po zábave a kamarátoch, ale tie dve posledné veci nemám. Možno sa vám zdá, že som príliš malý na to, aby som poznal slovo také hrozné ako je „realita", ale poviem vám, že ste jediný kto si to myslí. Okrem toho, že som podľa všetkých testov v poriadku mám záľubu v čítaní. Je to môj život a som radšej vo svojom svete ako v tomto normálnom. Najradšej čítam fantasy knihy a premýšľam nad všetkými zázrakmi, ktoré sa tam môžu stať, ale tu to nie je možné.

V škole si o mne všetci myslia, že som divný, lebo v tomto veku chalanov zaujímajú iné veci ako mňa. Pochytil som, že to je hlavne šport, dobrý účes a oblečenie, baby, počítačové hry, baby a baby. Tomuto nikdy nepochopím. Ako sa môže niekto starať o to či má každý deň iné oblečenie alebo každý týždeň iný účes. To, ktoré hry už prešiel je pre mňa tiež nezáživné a o babách ani nehovorím. Možno je to kvôli tomu, že som ešte nikdy nestretol takú, s ktorou by som si rozumel, ale doma mi hovoria, že cesta k úspechu sa začína vždy s vôľou chcieť. Ja nechcem, tak v čom je problém? Ani doma ma nechápu, v škole sa mi smejú odvtedy ako som prezentoval svoj projekt o knihe Perýlia - krajina večnej mágie. Je to samozrejme fantasy a aj moja obľúbená kniha. Prečítal som ju už stokrát, a práve preto som ju chcel použiť ako projekt, ale deti sa mi začali smiať a povedali, že verím v blbosti, a že som ako malé dieťa. Nech si hovoria čo chcú, mne je to jedno.

Nevyzeralo to tak zle, ale oni sa mi stále smiali každý jeden deň. Spýtal som sa doma prečo to tak je a rodičia mi povedali, že to raz bude v poriadku. Sestra mi povedala, že to je REALITA, a tak som sa dostal k tomuto slovu a odvtedy som nešťastný. Rozhodol som sa vykašľať na realitu a zostať vo svojom svete, vo svojej Perýlii kde je možné všetko.

Ľahol som si do postele skoro, len aby som si mohol v kľude čítať svoju obľúbenú knihu. Poznal som každú stránku, každé slovo naspamäť už dlho a stále ma to neprestalo baviť čítať znova a znova. Najradšej som čítal o mojej obľúbenej hrdinke menom Eva. Bola odvážna, pekná, vtipná, tvrdohlavá, múdra, lenže nebola skutočná v tomto svete. Existovala len v tom mojom. Kiežby to bolo inak...

Pozrel som sa na hodinky a bolo už neskoro. Zatvoril som knižku, zhasol svetlo a išiel spať, ale už vtedy som cítil, že táto noc bola niečím výnimočná, len som nevedel čím, ale nakoniec som sa to dozvedel.