HUNGER GAMES / POVSTANIE

ARÉNA 1

Z POHĽADU PRIM

Zobudila som sa ešte nad ránom. Všade na okolo bolo ešte viac snehu, pretože cez noc husto snežilo. Rozuzlila som svoj spoľahlivo naučený uzol, vyliezla zo spacieho vaku, strčila ho aj s lanom späť do batohu a opatrne zliezla zo stromu. Pozorne som sa rozhliadla, či ma niekto nesleduje. Nikoho som však nevidela a tak som sa pobrala smerom akým som aj včera utekala od rohu.

Asi po 3 hodinách (aj keď to neviem úplne presne) začalo svitať a ja som začala pociťovať únavu z nedostatku spánku a dehydratácie. Oprela som sa o strom a snažila sa zhlboka dýchať. Rozhodla som sa že si do fľaše nazbieram aspoň trochu snehu aby sa roztopil a ja sa mohla konečne napiť. Keď som už mala fľašku naplnenú, zabalila som ju do vnútra spacie vaku aby sa sneh v nej rýchlejšie roztopil.

Odhrabala som trochu snehu okolo stromu pri ktorom som práve stála, sadla si do preliačiny a otvorila balíček so sušeným mäsom. Sneh sa konečne roztopil a ja som sa mohla napiť. Hneď mi bolo o niečo lepšie. Hlava sa mi prestala tak závratne krútiť a ja som mohla pokračovať v ceste. Ešte som si do fľaše nabrala ďalšiu várku snehu, schovala ju spolu s mäsom do batoha a pokračovala v ceste.

Na arénu padol večer. Znovu som vyliezla na strom, vliezla do spacieho vaku a priviazala sa ku stromu. Niekde dosť blízko som započula ako zurčí potok a voda špliecha do skál. Skvelé: pomyslela som si, aspoň už nebudem musieť piť tú snehovú vodu...

„HEJ! Daj na to pozor!," ozvalo sa spoza stromov. Prebudilo ma to. Pretrela som si oči a lepšie sa usadila na konári.

„Hej, Sedmička! Pohni si!," pokračoval hlas. Uhhm... Sedmička. Myslel tým Jean?, premýšľala som.

PRÁSK!

Závej snehu strhol jeden konár z vedľajšieho stromu a ten s rachotom dopadol na zem. Ani vysoká snehová pokrievka nedokázala stlmiť jeho pád.

„ČO TO BOLO!?," zvresklo akési dievča.

„Poďme," zavelil ten chlapčenský hlas. Sneh im vrzgal pod nohami. Srdce mi vyskočilo až kdesi do hrdla. Rýchlo som si schovala veci do batohu a pripravovala sa na možný únik. O chvíľu už stáli celkom pri mojom strome. Ešteže včera v noci znova snežilo, inak by ma už dávno našli podľa stôp, povedala som si v duchu. Bol to ten vysoký chalan z prvého kraja spolu s dievčaťom, dvojicou z dvojky a Jean. Mohla by som na nich vystreliť, pomyslela som si. No hneď som tú myšlienku zavrhla. Keby som na nich vystrelila mohli by po mne hodiť meč alebo tiež vystreliť. A tak som sa čo najtesnejšie pritlačila ku kmeňu a dúfala že si ma nevšimnú.

„Poďme. Musíme nájsť tú krpatú Mellarkovú," zavelil ten chalan znovu a vybral sa cestou, ktorou som sem včera prišla. Ešte som chvíľu čakala a počúvala kým sa ich kroky celkom nestratili. Potichu som zliezla zo stromu a aj v zamrznutom snehu som sa snažila chodiť čo najtichšie.

Prišla som k vode, naplnila si fľašku a nakvapkala do nej jód. Pobrala som sa ďalej. Nerada by som ich znovu stretla.

Z POHĽADU NATHANA

Prvú noc som vôbec nespal. Chcel som sa dostať čo najďalej od Rohu Hojnosti a profesionálov. Snažil som sa čo najskôr ujsť ,a tak som nevedel čo sa stalo s Prim. Ale keď som ju včera nevidel na oblohe, odľahlo mi že je v poriadku. Dúfam, že nie je zranená ako ja, pomyslel som si. Už som nebežal, skôr som sa vliekol a kríval. Bol som vyčerpaný.

Odrazu som niekde celkom blízko začul dievčenský a chlapčenský hlas. Približoval sa. Odrazu mi došlo, že ak sú to profesionáli, tak nemám kam ujsť. Na to aby som vyliezol na strom som bol príliš vyčerpaný a z mojej nohy vytekali prúdy bordovej, hustej krvi. Cítil som, že o chvíľu pravdepodobne odpadnem. A stalo sa. Keď som už ležal na zemi ešte som si naposledy zaželal aby som priveľmi netrpel. Aj keď tu je to asi naivné želanie.

Prebral som sa. To som vážne nečakal. Možno si ma tam nevšimli. Rozhliadol som sa, a okamžite zmenil svoj názor. Vedľa mňa sedelo plavovlasé dievča s azúrovými očami. „Prebral sa!," zakričalo kdesi za seba.

„Ahoj, Nathan!," pozdravil ma Dean.

„Ahoj...," povedal som a snažil som sa postaviť, „čo sa stalo?"

„Ani neviem, len sme ťa našli ležať uprostred lesa. Mysleli sme že si mŕtvi. Ale ty si dýchal, a tak sme ťa zobrali sem," vysvetlil mi. Znovu som sa rozhliadol a všimol som si že sa nachádzame pod obrovským skalným previsom a navyše hneď vedľa jazera. Skvelé miesto.

„Na... napi sa," prihovorilo sa mi dievča a podalo mi fľašu.

„Ďakujem," povedal som a vzal si ju.

„Mimochodom som Audrey," povedala a podala mi ruku.

„Nathan," podal som jej ruku, „teší ma." Chcel som sa postaviť. Už som stál, keď mi do nohy udrela silná bolesť. Okamžite som sa zviezol k zemi. „Opatrne," povedala Audrey a pribehla mi pomôcť, „ešte to nemáš poriadne zrastené."

„Čo to bolo?," opýtala sa a hlavou kývla k mojej zranenej nohe.

„Oštep... nebol som dosť rýchly."

„Nie je to až také vážne, za pár dní to bude lepšie... uvidíš," povedala a pousmiala sa.

„A čo je s Prim? Nevideli ste ju?," opýtal som sa a snažil sa zakryť prílišný záujem.

„Nie. Ale ako náhle ti bude lepšie tak ju pôjdeme hľadať," odpovedal mi Dean a pritom si starostlivo utieral ostne svojho trojzubca.

„To je v poriadku, môžeme ísť, ja to nejako zvládnem," snažil som sa ho presvedčiť.

„Nie, Nathan. Ľahni si lebo sa ti tá rana znovu otvorí a budeš si tu musieť poležať dlhšie!" okríkla ma Audrey.

„Ale veď ju musíme ísť hľadať! Čo ak je zranená! Čo ak je v nebezpečenstve!" rozkričal som sa aj ja. „Nečakajte, že tu budem len tak ležať a čakať kým uvidím jej obraz na oblohe!"

„Už som ti povedal že ju pôjdeme hľadať!" kričal aj Dean. „Myslíš si že mi na nej záleži menej ako tebe?! Je to moja sesternica! Nenechám ju len tak zomrieť!"

„Tak ju choď hľadať zatiaľ sám!" navrhol som.

„Nie! Nemôžeš ísť sám." pridala sa Audrey a chytila Deana za ruku.

„Má pravdu," povedal Dean pokojnejšie, „nemôžem ísť sám. Nie som zbabelec, ale priznaj si to, bezo mňa teraz dlho neprežiješ." Má pravdu ale aj tak si to nechcem pripustiť.

„Pozri, budeš robiť a jesť čo Audrey povie a keď to bude s tou nohou lepšie pôjdeme ju hľadať," povedal. „Zatiaľ budem chodiť tu, v okolí jazera a hliadkovať. Dobre?"

„Dobre," prisvedčil som. Aj keď nerád

-----------------------------------------------------

Po mesiaci konečne nová časť! Dúfam že sa Vám bude páčiť.

Každé votes a komentáre potešia!

Osôbka s najkrajším komentárom bude mať v ďalšej časti venovanie :)