DANCE

I. kapitola

,,Tvoja mama bola baletka. Pochop už konečne že to máš v krvy!" toto povedala Teri už snáď stokrát. Zasa riešime tú istú tému. To či budem tancovať je moja vec... Ale konečne by to niekto mohol rešpektovať.
,,Teri, nie! Nespomínaj mi mamu... Už mám dosť rečí o tom že musím tancovať, a že som náhrada za moju mamu. Každý choreograf mi dáva vizitku, každá mamina bývalá kamarátka mi hovorí, že mi zaplatí školu, len aby som tancovala. Mám toho akurát tak dosť."
,,Tak mi daj jedem dôvod prečo nemôžeš tancovať."
,,Mama... Všetci budú čakať že budem dokonalá, že budem ako mama. Lenže ja niesom mama, ja to nedokážem." ani len moja naj kamoška nevie čo robím celé noci... Pozerám videá s mamou... Potom skúšam tancovať tak ako to vedela len ona... Pozerám sa do zrkadla aká som hrozná... A potom plačem... Pretože nedokážem byť ako ona... Pretože jediný kto by ma mohol naučiť tancovať ako to vedela ona, tu už nie je. A ani som ju nepoznala...
,,Nie, bojíš sa to skúsiť. Potrebujem ťa."
,,Ty si baletka. Budem pri tebe vyzerať ako idiot." pozrela som sa na ňu.
,,A keď nebudem po tebe chcieť balet?? Si zlé dievčatko z domova. Hodíš sa na hip-hop." tento nápad sa mi páčil viac. Žiadny balet, žiadne spomienky. Nič čo by ma nútilo odhaliť moju citlivú stránku. Hip-hop sa hodí ku mojej hranej arogantnej osobnosti.
,,Myslíš!? " odpovedala som, hoci som už bola presvečšená že do toho pôjdem.

Celú knihu venujem mojej kamarátke unicorngirl124. Kôli tvojej knihe som sa rozhodla napísať niečo o tancovaní:-). Doteraz som takéto príbehy iba čítala.