Kiežby ti len hviezdy našepkali viac,
kiežby si ľahšiu cestu vedela nájsť.
Kiežby všetko dôverné, čo poznáš,
kiežby to stačilo, teba tebe odhaliť vedelo...
Keby len koruny stromov,
keby len mäkkosť machov,
keby len šepot vetrov,
keby len si tomu málu,
dovolila s tebou splynúť...
Ak by konáre ťa omotali,
ak by kmene ti chrbát podopierali,
ak by ti kvietky celé telo zdobili,
ak by ste s lesom jedno telo boli,
nielen sa mysľou prepájali...
...a možno sa priklonila k jednoduchosti,
tvoju dušu do vánku vypustila si,
nepremýšľala by si, čo ako má byť,
možno až vtedy tie putá by ťa prestali dusiť.
...
Chceš rozumieť,
po poznaní túžiš,
miluješ hádanky,
bez nich nie si to ty.
V myšlienkach strácaš sa,
rada s nimi tráviš svoj voľný čas,
všetky chodníčky s nimi preskúmaš,
nájdeš sa a potom blúdiš tam.
Toľko svojich tvárí,
každú jednu odskúšaš,
toľko správnosť hľadáš,
až ju nechávaš miznúť v diaľavách.
Nefilozofuj nad dôvodom, prečo kvety kvitnú,
prečo listy sa zelenajú,
prečo prší a potom svieti slnko,
prečo dni sa míňajú,
YOU ARE READING
MY FLOWERFIELD (SLOVAK COLLECTION)
Poetry„Hoci tienisté lesy budú vždy miestom, kde som sa narodila, vždy tu bol slnečný lúč, ktorý na mňa svietil od prvého dňa a pomáhal mi rásť. Pomohol mi stať sa najvyšším a najkrajšie rozkvitnutým kvetom Môjho Kvetinového Poľa.' S 2. knihou zo série „M...
