LeviTrénoval som s deťmi, ktoré sa snažili o sto šesť byť najlepšími brankármi a brali si odo mňa každú radu ako svätú. Pracovať s nimi je ťažké. Nie raz sa mi dieťa na tréningu rozplakalo a následne prišli jeho bohatí rodičia ma zvoziť, že som prísny. Možno som, ale čo ich mám chváliť za chyby? Nebudem robiť to čo robia niektorí tréneri. Ak ho bude za čo pochváliť, tak ho pochválim. Ja určite nebudem ten čo bude každé dieťa niesť do nebies, len preto, lebo jeho rodičia majú plné vrecká peňazí a nevedia čo s nimi. Nepáči sa im tréning? Nech sa páči nájdite si súkromného trénera, kde vysolíte za každú hodinu päťdesiat eur a naučí ich veľké hovno, pretože bude na to dieťa milý a bude sa podlizovať rodičom a ich peniazom.
"Stoj pevne na nohách Filip." Zahučím na neho zo zadu. "Poskakuješ ako mladá srnka, ktorá nevie či skočiť pod auto alebo nie!"
"Snažím sa ho rozptýliť." Pozrie sa na mňa veľkými očami.
"Rozptýliť?" Nadvihnem obočie s povzdychom. "Oliver nestrieľaj." Podídem k Filipovi a postavím sa vedľa neho. "Oliverovi je jedno či skáčeš. Má jasný cieľ kam ti chce dať gól." Čupnem si k nemu. Jedenásť ročný chlap je menší ako iní v jeho veku, ale nevzdáva sa svojho sna byť brankárom. "Stoj pevne na nohách a sleduj Oliverove nohy. Sleduj ako vytočí nohu. Sleduj do akého smeru seba samého natočí a tam bude strieľať. Musíš byť koncentrovaný. Ak budeš naskakovať tieto detaily ti utečú. Kľudne si poskoč, keď si on pokladá loptu na zem, ale akonáhle sa vyrovná, stoj a sleduj. On je tvoja koriť, ktorú chceš chytiť."
"Čo ak korisť nechytím?"
"Dostaneš gól a budeš behať dve kolečka okolo ihriska, tak sa pekelne snaž." Pobúcham ho po chrbte a znovu sa presuniem za bránu, kde vidím, ako dieťa reaguje, ako rýchlo sa hádže, ako vyhodnocuje strelca.
"Nechceš dávať motivačné reči a pozitívne vibrácie? Všímam si, že budeš v tom excelovať." Hlavu otočím na Daniela, ktorý už je v tréningovom. Po tomto tréningu máme s chlapmi o ihrisko ďalej spoločný tréning.
"Potrebujú počuť tvrdú realitu. Nebudem im med mazať okolo úst, len preto aby sa cítili lepšie. Je to tak ako to je." Myknem ramenami. Oliver vystrelí. Filip sa v poslednej sekunde hodí na pravú stranu a chytí loptu do pevného úchopu jeho rukavíc. "Vidíš?" Ukážem na Filipa, ktorý sa postaví a s loptou v ruke na mňa pozrie. Očakáva pochvalu. "Filip, nabudúce sa nepremýšľaj tak dlho. O stotinku sekundy dlhšie premýšľanie a bol by gól."
Usmeje sa na mňa. "Ale nedal ho." Pyšne prehovorí. "A to sa ráta. Nedal penaltu." Chytajú moje maniere. Nechcem z nich urobiť moje verzie v správaní, ale v chytaní a tá jeho sebavedomosť, ktorá práve z neho srší je to čo chcem dosiahnuť. Je pyšný sám na seba, aj keď som ho nepochválil a obhájil si to. Skvelá robota Filip - pomyslím si v hlave. Neusmejem sa navonok, len mu venujem zdvihnutie jedného kútika do takého polovičného úsmevu.
"Oliver." Pozriem na druhého brankára čo strieľal. "Dve kolečka." Ukážem na ihrisko a on sa bez reptania rozbehne.
"Brankári v nižších kategóriách budú mať lepšiu kondičku ako hráči." Skonštatuje Dano vedľa mňa.
"Nie len, že je brankár, ale je jedenástym hráčom na ihrisku. Musí vedieť vybehnúť, potiahnuť si loptu a šprintom sa vrátiť na svoju pozíciu. Hráči musia mať v ňom oporu a vedieť, že dokáže nie je len dobre chytať, ale aj dobre hrať. Nie je v tej bráne na okrasu."
"Počuj nasral ťa niekto, že si taký naprudený?"
"Čo?" Otočím k nemu prudko hlavu. "Nie som."
"Ale si. Hovor, čo alebo kto ťa nasral?"
YOU ARE READING
Polčas
Romance"Most kids dream of scoring the perfect goal. I've always dreamed of stopping it." - Iker Casillas