34.kapitola/Spomienky

9 2 0
                                    

Práve sedím v lavici a opieram si hlavu.
Von je veľmi krásne počasie a ja sa už neviem dočkať,kedy pôjdem s Benjaminom von.
Keďže už na rok je náš posledný ročník na prvom stupni,tak na rok musíme zažiť kopec srandy.
Už nebudeme malé deti,ale u mňa je to stále možné,pretože ja dieťa budem stále.....

Zrazu mi do tváre zasvietil známy lúč slnka a mne to skoro vypálilo oči.
Rýchlo som odvrátila pohľad,no v tú chvíľu mi zrak padol na Benjamina,ktorý sa na mňa len usmieval a niečo si na lavici kreslil.
Mal na sebe svoju zelenú obľúbenú mikinu,kde mal napísané super man.
Takže bude z neho super muž?
On už je super,len je ešte chlapec....

Keď konečne nastala naša obľúbená prestávka,tak som hneď si k nemu prisadla a usmiala sa naňho.
Vyzeral veľmi pekne a jeho vlasy boli uhladené gélom na vlasy.
Vyzeral proste dokonalo,tak sa ani nečudujem,že niektoré z našich dievčat,ho pozorujú.
,,Chceš sa hrať?",spýtal sa zrazu a ja som sa nadýchla.
,,Už niesme v škôlke,na to nezabudni,"zasmiala som sa a on len kývol hlavou nejakej našej spolužiačke.
Ona len pricupitala a veľmi vrúcne sa naňho usmiala.

V hrudi som mala hrozný pocit,ako keby som šla vybuchnúť.
Neviem presne to opísať,pretože ešte niesom v takom veku,aby som to pochopila,ale myslím,že to neveští nič dobré.

,,Tak sa môže pridať k nám,"skúsil ešte raz Benjamin a ja som sa len nadýchla.
Nechcela som aby sa to dievča k nám pridalo,pretože som sa chcela hrať iba s Benjaminom.
Od toho dňa,čo som spoznala Benjamina,tak som si naňho neskutočne moc zvykla a myslím,že aj on na mňa.....

Koniec Flashbacku.....

Môj pohľad prešiel úplne na iný smer od budovy školy.
Práve som stála na mieste,kde som už nebola veľmi dlho.
Naposledy sme tu boli s Benjaminom ako deti.
Bola to lúka,kde bol veľký strom a naňom stále bola hojdačka.
Toto miesto som už dosť dlho nevidela,ale som rada,že tu opäť stojím a diván sa do minulosti.....

Prešlo už niekoľko týždňov od toho,čo sme sa s Benjaminom rozišli a od tej doby si už skoro vôbec nepíšeme.
Veľmi ma mrzí,že to takto medzi nami dopadlo,ale myslím,že obaja potrebujeme čas a možno ešte spolu budeme.

Zrazu ma prebudil nejaký hlas,ktorý sa ozýval od toho stromu.
Sedel pod stromom akýsi chlapec a fajčil cigaretu.
Benjamin James Scott.
Takže ani on nezabudol.....

Opatrne som si to tam nasmerovala.
Až keď si ma všimol,tak sa pozdvihol zo zeme a usmial sa.
,,Ty si tiež nezabudla na toto miesto,"podotkol a ja som len prikývla.
,,Nikdy som na toto miesto nezabudla,no až dnes som sa odvážila sem prísť,"vysvetlila som a prekrížila si ruky na hrudi.

Benjamin sa len usmial a odhodil cigaretu na zem.
,,Takto znečisťuješ naše posvätné miesto,"podotkla som a on sa len rozosmial.
,,Si vtipná Addison,ale tu už veľa ľudí fajčilo."
,,Ale ty ničiš to miesto."
,,Ja viem,že je to naše miesto,na ktoré nikdy nezabudneme,veď tu sme sa obaja prvý krát objali,"povedal a ja som cítila červeň v tvári.

Nechápala som z akého dôvodu mám červenú tvár,ale myslím,že som ti vedieť nechcela.
,,Páči sa ti škola?",prehovoril a ja som sa naňho len opatrne pozrela.
Už dlho sme sa takto vážne nerozprávali.
,,Myslím,že áno,"povedala som opatrne a snažila sa predýchať to,čo sa vo mne práve odohrávalo.
Boli to zmiešané pocity....

,,Ja viem Addison,že máš pocit,ako keby som bol falošný človek,pretože som sa k tebe správal ako idiot a teraz ako milý človek,no ja niesom taký,že ak si robím srandu,tak to myslím vážne,proste ak si robím srandu,tak si robím srandu,"povedal vážne a ja som si len sadla na zem.
Viem,že už nieje teraz čo najteplejšie počasie,ale tak vždy som si tu sadla.
Aj keď von snežilo,tak vždy sme tu s Benjaminom prišli a sadli si.
Rozprávali sme sa o problémoch a teraz keď mám zlomené srdce,tak jediné,čo mi asi by pomohlo,tak je to,že budem asi tráviť čas na svojom obľúbenom mieste.

Zrazu mi po tvári začali tiecť slzy,pretože nedokázala som prestať myslieť na svojho Benjaminka pedofilka.
Svojim spôsobom som ho fakt začala mať rada a záleží mi naňom,pretože som sa doňho aj zamilovala.
Najhoršie je na tom,že v živote sme sa nevideli a ja plačem kvôli niekomu koho asi v živote nestretnem.

,,Si v pohode Addison?",prehovoril,no sám veľmi dobre vedel,že je to hlúpa otázka.
Nebola som v pohode....
Rýchlo som si slzy utrela rukáva a nahodila falošný úsmev.
,,No tak,neskrývaj to predomnou,ja viem,že niesi v poriadku,"vyhrkol a prekrížil si ruky na hrudi.

,,Nič neskrývam a jednoducho to nechcem riešiť,takže ak budeš tak láskavý,tak by si mohol konečne byť ticho,alebo odtiaľ odísť,"odsekla som a on len zvráštil čelo.
Chvíľu bol mimo,no potom prikývol a už sa radšej venoval mobilu.
Najskôr si čítal chaty,pretože aj on bol smutný,keď zapol mobil......

.......

Keď som konečne večer prišla domov,tak som sa hneď hodila na posteľ a povzdychla si.
Nedokázala som na nič iné myslieť,len na náš rozchod,aj keď sú to už 4 týždne skoro.
Deň s Benjaminom Jamesom Scottom nebol až tak hrozný,no nahnevalo má to,že aj on sa trápi.
Viem,že už mi dávno nezáleží na tom,či je šťastný alebo nie,alebo ako sa cíti,ale naozaj ma nahnevalo to,že bol smutný.

Práve som do rúk schmatla mobil a srdce mi poskočilo,keď mi prišla správa od Benjaminka pedofilka.

_boy_is_stupid22:Ahoj,môžeme sa porozprávať?

_moonlight_44:Ahoj,áno môžeme....

_boy_is_stupid22:Ja viem,že nám to nevyšlo,aj keď sme si sľúbili,že budeme zatiaľ kamaráti a nepísali sme si už dlho,ale stále na teba myslím a veľmi mi chýbaš a neviem jak ti to povedať,ale chcem by som to skúsiť znova....

_moonlight_44:To sa chceš znova vrhnúť do vzťahu?

_boy_is_stupid22:Nie hneď,ale myslím,že by sme mali začať nanovo,veď ja ťa mám veľmi rád a nedokážem si predstaviť,že by to takto fungovalo ďalej,bez písania a tak

V tú chvíľu som vedela,že,keď začneme nanovo,tak z nás nebudú len kamaráti.
Vedela som aj to,že obaja sa chceme,ale aj keď to teraz veľmi bolí,tak aj ja,aj on vieme,že teraz byť spolu nemôžeme.
Musíme byť pripravení a až budeme pripravení,tak budeme spolu....

Ďalšia časť.
Ach,keby si už povedali obaja pravdu a boli spolu 😮‍💨

Láska cez internet Donde viven las historias. Descúbrelo ahora