Otrokyňa

Kapitola sedemdesiata ôsma

„Nie je správne ich obviňovať len preto, že sú tu najkratšie," povedala Lorraine po chvíli zamyslenia. Prstami si prešla po bledom čele. Napriek chladnému a vlhkému počasiu vonku jej bolo akosi teplo. „Ale dáme si pozor. Na všetky tri. Ak sa ukáže, že sa zaplietli s Juliannou, oľutujú to. A ona takisto." Rozhodné tvrdenie, ktoré bola odhodlaná splniť.

„V každom prípade, vieme zistiť, kto to je," ozval sa znovu Simon a všetky oči sa zamerali naňho. „Christian sa mal s tou osobou skontaktovať. Nadiktovala mu presný spôsob, ako to má urobiť. Tiež je opatrnejšia po predošlých skúsenostiach a nenechá si len tak odhaliť spoločníkov. To je ale len jeden z dôvodov, prečo nám to uniklo."

„A ty to chceš využiť," hádala Sylvia a vrhla naňho pohľad, ktorý vyjadroval, že rozmýšľa rovnako.

„Možno to nevyjde, ale skúsiť to môžeme. Urobím všetko tak, ako to mal urobiť on a záškodník sa snáď ukáže."

„Počkaj," prerušila ho Lorraine. „Bude to fungovať? Keď ju Chris poslal do čerta?"

„Pochybujem, že stihla svojho človeka v paláci kontaktovať tak skoro a varovať ho. Má obmedzené možnosti."

„Nie je teraz Chris v ohrození? Nepokúsi sa o niečo, keď vie, že mu toho povedala priveľa?" Simon stisol pery a mierne stiahol obočie.

„Áno. Už sa stalo," priznal jej a hneď pokračoval, keď videl zdesenie v jej tvári, pričom ešte viac zbledla. „Poslala naňho nejakú bandu, ale práve vtedy som za ním dorazil ja, tak sa stiahli. Nariadil som chlapom, aby ich sledovali, ale žiadne cenné informácie nemali. Boli bezvýznamní. Niekto, komu to Julianna nariadila, ich najal a poslal na Christiana. Mali ho bez svedkov zabiť a telo hodiť do mora." Lorraine sa roztriasla. Kailyn ju musela podoprieť, aby si sadla.

„Nič mu nie je? Prišiel si včas?" Simon sledoval jej bledú tvár a roztrasené ruky. Nechala ho odísť preč a bez ochrany. Po tom, čo jej povedal, ako odbil Juliannu. Ako mohla byť taká hlúpa a naivná, že to tá žena nechá tak? Hľadela na Simona a po jeho zaváhaní, keď otvoril ústa, ihneď ho napomenula. „Nepokúšaj sa mi klamať, Simon!" Ústa zasa zavrel a povzdychol si.

„Zranili ho. Ale nie smrteľne. Práve preto súhlasil, že hneď zajtra odpláva bez ďalšieho zdržania. Presvedčila ho tiež nejaká žena." Lorraine si spomenula, ako jej prezradil, že niekoho spoznal. Ako o nej hovoril. Bola si istá, že práve ju Simon zmienil. Trochu sa upokojila, ale zúrivosť voči Julianne sa len prehĺbila.

„Ak stihla poslať vrahov na toho muža, prečo by nestihla varovať toho psa tu, ktorý ňuchá okolo Lorraine?" spýtala sa Sylvia a tým priživila už aj tak napätú atmosféru v miestnosti.

„Julianna povedala Christianovi, aby sa nečudoval, ak sa mu tá osoba aj do niekoľkých dní neozve. Zo všetkého, čo mi vedel prezradiť, vyplýva, že komunikácia medzi nimi je zložitá."

„To dáva zmysel," podotkla Kailyn. „Solomon ju prakticky odrezal. Jediné, čo z paláca putuje za ňou, sú zásoby dobrého vína." Simon sa zamračil.

„To dal Solomon kontrolovať presne kvôli skrytým správam, ktoré by sa mohli vyskytnúť."

„Urob, čo mal urobiť Chris," nariadila Lorraine Simonovi a pozrela naňho vyčerpaným pohľadom. „Uvidíme, čo zistíš. Dovtedy nechaj sledovať Leah a Rosellu." Na chvíľu sa zamyslela a dodala: „Aj Ethel." Simon prikývol. Pri troche šťastia sa to podarí a zbavia sa tejto hrozby. Lorraine si však uvedomovala, že to nebude konečné riešenie a Julianna to bude skúšať znova a znova.

V noci sa zobudila a bolo jej príšerne horúco. Oblečenie mala vlhké od potu a vlasy tiež. Edmund tvrdo spal vedľa nej a ani sa nepohol, keď sa ťažkopádne vyhrabala z jeho postele a zadychčane sa ponáhľala preč z jeho komnát. Prešla okolo prekvapených kráľových stráží a snažila sa pôsobiť pokojne, kým nezašla za roh. Jej stráže nechala odísť už večer, keďže mienila stráviť v Edmundovej spálni celú noc. Len čo sa však zobudila, prepadol ju zlý pocit. Niečo bolo veľmi zle.