Láska cez internet

19.kapitola/Nečakaná láskavosť

,,Tak poď ďalej,"vyzvala som ho a on sa len vďačne usmial a hneď si v chodbe vyložil veci a len si z ruksaku vytiahol čisté oblečenie.
,,Budem aj rád,keď ma tam zavedieš,"podotkol opatrne a ja som naňho len nechápavo hľadela.

,,Nie len tak ťa tú nechám stáť,"odsekla som prudko a potom som mu naznačila aby šiel zamnou.
,,Nemusíš byť tak toxická,veď som ti predsa nič nespravil,"vyhrkol a ja som sa naňho len mierne pozrel a v polke cesty ku kúpeľni zastala.

,,Nič si mi nespravil?Tak si spomeň,ako si len tak odišiel bez vysvetlenia a nič si nepovedal,keď som ťa najviac potrebovala,len tak ako keby ti bolo to jedno,ale,že ja k tebe mám byť milá?Už aj tak ti robím veľkú láskavosť,keď si v mojom dome a ponúkam ti sprchu,"odvrkla som a zrýchlila tempo.
,,Vieš prečo som vypadol bez vysvetlenia?chceš to naozaj počuť?"
,,Aj keď si vypočujem vysvetlenie,tak už nič nezmení na tom,že ťa nenávidím,"odvrkla som prudko a v tú chvíľu som tak zťažka dýchala až mi po tvári začali tiecť slzy.

Nie ja ho nenávidieť nedokážem,ale to,že som to teraz vysvetlila,tak snáď aspoň pochopí,že už to,čo bolo pre mňa je minulosťou.
,,Viem čo tým chceš povedať a poznám ťa už veľmi dobre,a nesnaž sa mi tu nahovoriť,že je to pre teba minulosť,keď očividne to riešiš a si toxická,"vyprskol a v tu chvíľu sme si len hľadeli do očí a ani jeden z nás sa nepohol..

,,Myslíš,že je to ľahké,keď ti príde do života človek,ktorého si ľúbil a on ta potom len tak opustíl?",vyhrkla som a on si len povzdýchol.
No najhoršie v tu chvíľu bolo,že som mu povedala,že som ho ľúbila.

,,Ľúbila si ma?",zaznela otázka a ja som sa len zťažka nadýchla.
,,Boli sme len deti,ani sama som nevedela,čo to znamená,ale teraz už viem,"odvrkla som a potom mu ukázala dvere,kde je kúpeľňa.

,,Zachvíľu som späť a dik za sprchu,"povedal opatrne a zo sklonenou hlavou sa pobral do sprchy.
Dnes som vôbec neočakavala,že by sa stalo niečo také.
Vlastne nikdy som to nečakala,no najhoršie je na tom,že som mu dovolila ísť do tej sprchy.
Keď som ho vpustila dnu,už vtedy som to ľutovala,pretože som vedela,že to nedopadne dobre a myslela som si to aj dobre.
Zrazu mi po tvári znova začali tiecť slzy,pretože som nedokázala spracovať to,že mi tak kedysi veľmi ublížil.

Vlastne už som to dokázala spracovať,ale to,že sa tu len tak objavil,tak to som nečakala.
Je to dosť pre mňa teraz ťažké,takto byť s ním v jednom dome a ešte,keď používa moju sprchu.
Zmenil sa.
Obaja sme sa zmenili a myslím,že ak by medzi nami teraz bolo tiež kamarátstvo,tak by to nefungovalo.

Po pár minútach neskôr....

Keď sa dvere do sprchy otvorili a z kúpeľne vyšiel Benjamin,tak som musela aj sama uznať,že vyzeral dobre.
Vlasy mal trochu mokré,no na sebe mal oblečené biele priesvitné tričko,cez ktoré mu bolo vidno tehličky na bruchu.
Uterák mal v ruke a sušil si vlasy.

,,Prepáč ak som bol predtým trochu agresívny,ale myslím,že by si mala vedieť prečo som ťa vtedy opustil,"vyhrkol a ja som sa len nadýchla.
Opatrne podišiel ku mne do izby a prisadol si vedľa mňa na posteľ.
Viem,že je to už dávno a,že sme sa obaja posunuli vo svojich životoch,ale ak som ťa od tej doby prvý krát po tých rokoch stretol,tak som si uvedomil,že sa budem vyhýbať,pretože nechcel som riešiť to,že som ťa opustil,ale myslí,že teraz by si to mala vedieť,"vyhrkol a opatrne mi pozrel do očí.

Chvíľu som cítila ako vo mne vibruje toľko emócií a hlavne tie,ktoré by teraz sa pred ním rozplakali,lenže tie som práve teraz nepotrebovala.
Nechcem byť pred ním slabá.

,,Chceš počuť to?",spýtal sa a ja som len prikývla.
Utrela si slzy,ktoré som mala stále na tvary a začala ho počúvať.

,,Vieš ešte v tú dobu,keď sme si tak veľmi rozumeli a boli sme obaja deti,tak som vedel,že ty si ten najdôležitejší človek v mojom živote,bola si pre mňa tá najdôležitejšia a za nič by som ťa nevymenil,lenže,keď sme rástli a my sme sa ocitli už ako pistácie v škole,tak som potreboval odísť,pretože som si všimla ako si si našla aj kamarátky a skoro si na mňa ani nepozrela,myslel som,že už ťa nezaujímam a ako som si všimol,tak sa veľa chalanov okolo teba motalo a mne to bolo nepríjemné,takže som musel odísť,pretože hľadieť na teba ako rastieš a dospievaš bolo krásne,no zároveň tak bolestivé a bál som sa,že keď ešte budem v tvojom živote,tak ma znenavidíš alebo rovno už si nájdeš niekoho,kto bude lepší,ale toho som sa bál aj tak,keď som odišiel,no odišiel som najmä preto,lebo som nechcel vidieť tu bolestivú etapu života,"vysvetlil a v tu chvíľu som cítila ako sa mi rozbušilo srdce.

Všetky spomienky sa v tu chvíľu vrátili a ja som myslela,že horšie to už byť nemôže.....

,,Addison mrzí ma,že som tu pre teba nebol a mrzí ma,že som odišiel,ale ja som bol natoľko tak do teba zamilovaný,že som nedokázal hľadieť na to,ako sa meníš a rastieš a hlavne na to,ako okolo teba pobehujú chalani,"vyhrkol a všimla som si ako mal slzu na kraji očí.

,,Mi ...mi....miloval si ma?",zakoktala som a on len prikývol.
,,Hej,bol som do teba veľmi zamilovaný a bolelo to len tak na teba hľadieť ako sa z teba stáva iný človek,tak som nemal možnosť než odísť,"povedal a ja som sa len zťažka nadýchla.

,,Kurva,ale teba nenapadlo,že by mňa to mohlo ranit,"vyštekla som a po tvári sa mi roztiekli slzy ako vodopád.
,,Addison,ja som to vedel až veľmi dobre,vedel som,že ťa to rani,ale miloval som ta až na toľko,že som ťa nechal žiť si svoj život s inými ľuďmi a proste aj som videl aká si bola šťastná s kamarátmi,ktorých si tam mala,"odvetil a snažil sa zakryť tu bolesť,ktorú cítil a ja som to naňom videla.

V tu chvíľu som si aj spomenula na Benjamina,ktorého mám asi najskôr rada viac než len kamaráta a on tiež prišiel o niekoho dôležitého.
Opatrne som vstala z postele a pozrela von oknom.
Stále som nevedela povedať ani slovo,no v tu chvíľu som už vedela čo chcem......

Ďalšia časť......
No toto je trochu už ďalšia časť a viem,ukončila som to tak ako neukončené,ale tak snáď nevadí,pokračovanie v ďalej časti🙂