Teenage life

13. Za všetko môže dážď

Akoby to nestačilo, uprostred cesty začalo liať a na Cabriolete nebola strecha, takže sme obaja totálne zmokli. Keď sme boli pred našim domom, spýtal sa ma či nemôže na chvíľu prísť dovnútra a trocha sa osušiť. Šťastne som prikývla, celkom ma to potešilo, aspoň nebudem sama. Usadila som ho do obývačky a uvarila mu čaj. Priniesla som mu suché veci (jeremyho veci) a poslala ho do kúpeľne. Keď už bol prezlečený, mal na sebe čierne tepláky, zelené tričko a mikinu. Vyzeral dosť sexy. Pripravila som večeru - obložené chlebíky a doniesla do obývačky. Keď sme dojedli bolo desať hodín. Stále veľmi pršalo. Navrhla som mu prespanie. Vďačne prikývol. Takže, predsa nebudem dnes spať sama. Nachystala som mu Jeremyho izbu. Jeho reakcia ma prekvapila. „Nemôžem radšej spať u teba? Straaaaaaaaaaaašne sa bojím tmy." Povedal a snažil sa zadržať smiech. Nakoniec som súhlasila. Dala som mu na zem vankúš a perinu. Umyla som sa a išla si ľahnúť. Keď som si ľahla, zrazu ma niekto zozadu objal. Vyľakane som vykríkla. Kľud Johnsová, to som len ja. Dosť sa mi uľavilo. „Už ma môžeš pustiť," povedala som. „Nie ďakujem, tak znela jeho odpoveď." Otočila som sa tvárou k nemu. Nebola by som to ja, keby som nespravila nejaký trapas. Keď som sa otočila, buchla som ho svojim čelom do čela. „Bože, prepáč." On sa len začal smiať. „Toto ti len tak neodpustím, musíš mi dať pusu na dobrú noc." Hneď ako to dopovedal som ucítila jeho pery na mojich. „Dobre, odpúšťam ti, dobrú noc a inak, dobre sa bozkávaš, povedal Dominic." Nevedela som, čo mu na to povedať, tak som zostala ticho a po chvíli som zaspala.