Duša maličká
Pretĺka sa svetom
Keď tancuje,
Vie, že žije pre to
Okamih ten, je len jediný
No na tanec už nie je čas.
Prenechá ho kvetom?
Tým kvitnúcim.
Aj lenivým či plazivým
Tiež pichľavým, no neskrotným.
Predsa vie, že žiť, nie je iba o tom
Keď žiješ nekončiacim letom
No niekedy je všetko naopak.
A na chvíľu, stane sa tým kvetom.
Vravia, že uteká pred svetom
No niekedy je všetko naopak.
Je:
Pretkaná vánkom,
pokojným prúdom rieky
Snom tvoreným klavírom
či tlmenej gitarky.
Omotaná do huňatej deky
Omámená vôňou čaju
Toho zo sušenej bylinky.
Hneď vyrovná sa raju.
Keď slnko zubaté
zas usmeje sa na ňu
Vtedy vie, že žije,
len je, proste existuje.
Vie, že už je dobre.
Vtedy nepotrebuje nič
Aj keď by chcela tak veľa.
Nieže by nebola tak smelá.
No vie, že teraz sa cíti celá
Duša chce byť voľná ako vták.
Ale... V klietke sa kvietkom nedarí.
No tento svet svetov
už dávno nie je plný kvetov.
Moc je toho čo netreba
mať moc - je to to, čo ľuďom treba?
A potom sme tu my.
Kvietky.
Tvory tvorivé.
Sme tvory.
Veľmi zvláštne potvory
Túžiace po naplnení
Darí sa nám vo voľnosti
Utápame sa v autentickosti
A užívame si drobné radosti
No niekedy je všetko naopak.
Keď žijeme, chceme byť kvietky
No sme naučení, že nesmieme.
Lebo všetko je niekedy naopak.
Keď život niekedy prestáva byť o žití.
