Sníva sa mi sen. Alebo skôr nočná mora? Som stratená. Neviem kde som nepoznám to tu. Je to zvláštne miesto. Ale cítim, že tu byť chcem ale zároveň chcem ísť von! Vidím svetlo! Už tam bežím! Už som skoro na kon... otec: "Jessica vstávaj!" Jessica: "Otec! Mne sa sníval sen prečo si ma musel zobudiť?! Teraz nezistím ako to skončilo!" otec: "Nekrič na mňa Jessica a obliekaj sa čakajú ťa nápadníci." Jessica: "Nápadníci?" otec: "Áno pozri sa z okna" Prišla som k oknu a skoro som vyskočila z kože stála tam rada až po pláž. A každý z nich čakal na mňa. Pozrela som sa na otca s vystrašeným pohladom. Zo strachu sa stal v pár sekundách hnev. otec: "Ja viem Jessica ani ja z toho nie som vôbec nadšený ale už si oslávila svojich 18 rokov a nemôžeme tomu ustupovať do nekonečna" Z hnevu sa stal smútok a tak jediná na čo som sa zmohla bolo prikívnutie. Obliekla som si šaty a išla som dole do sály.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
(šaty ktoré si si obliekla) V sále už na mňa čakalo niekoľko mužov. Prešlo aj niekoľko hodín no niekoho kto by bol pre mňa dobrý muž taký nebol nikde. Otcovi som to však povedať nemohla a tak som povedala, že si to do rána premyslím. Pred spaním už v nočnej košeli som sa pozerala z okna na hviezdy a na more. Keď odrazu v tom mi zrak spadol na loď s čiernymi plachtami. Nikdy pred tým som takú nevidela. Zrazu zastavila pri brehu. Bola som prekvapená, že nie v prístave. Prišlo mi to divné a tak som si vzala ďalekohľad a pozrela sa či niekoho neuvidím. Videla som iba ako niekto skočil do vody a preplával to až na pláž kde si ľahol. Už od malička som zvedavá a tak som neváhala a preliezla na druhú stranu okna a spustila sa dole po lane ktoré tam mám privpevnené keby, že vypukne požiar. Prešla som po tichu okolo stráže. A rozbehla sa rovno na pláž. Zastavila som sa pri začiatku pláže. Odkiaľ som spomalila a prišla až ku neznámej osobe. Bola som pár metrov od osoby. Keď v tom neznámy človek sa postavil a otočil sa na mňa. Zamrzla som a nevedela som čo mám robiť ale necítila som sa byť v ohrození. Prehliadla som si neznámeho. Videla som, že to je muž. Jessica: "Kto ste!" ?: "Ja? Ja som iba..." Jessica: " Vy ste pirát!" Začala som pomaly ustupovať. Otočila som sa a rozbehla som sa preč. Neznámy muž iba stál a pozeral sa ako bežím. Obzerala som sa stále za seba ale muž iba stál a pozeral sa. V tom som zastavila. Muž si iba pokojne sadol. Bola som prekvapená došlo mi, že mi nechce ublížiť. Vrátila som sa späť ku nemu. ?: "Ospravedlňujem sa ak som vás vydesil." Jessica: "Ukážte sa mi poďte bližšie sem na svetlo." Muž sa približoval ku mne bližšie a bližšie. Keď prišiel blízko tak aby som mu mohla vidieť do tváre usmial sa. Videla som jeho krásne tmavo hnedé oči. Ktoré pozerali priamo do mojich. Svetlo sa odrážalo v jeho zlatých zuboch. Na hlave mal červenú šatku na ktorej mal gorálkový prívesok a na konci mincu. Oblečenú mal bielu košelu a hnedé nohavice ktoré im držal opasok za ktorým mal zastrčený meč, pištol a kompas. Jessica: "Kto ste?" ?: "Ja milá dáma som kapitán. Kapitán Jack Sparrow." Jessica: "Takže ste pirát? Tušila som to." Jack: "Tak v tom prípade ste tušila správne." Jessica: "Čo vás sem priviedlo Jack? A prečo ste skákal z lode keď ste kapitán?" Jack: "No viete nie vždy upútate pozornosť keď z lodi vystúpite." Jessica: "Ako to myslíte nie vždy upútate pozor..." (uspali Jessicu pírati zviazali ju a dostali na loď) Pokračovanie na budúce...
