~Poéiza-umenie pocitov

~Detstvo~

Kedy zmizol ten úsmev z tváre tvojej?
Kedy zmizla nevinnosť tvojho srdca?
Tá detská naivnosť,teraz bolí
Každý dopláca na svoje detské chyby

Minulosť teraz horí
A tam s ňou aj tvoje detské ja
Tak prečo len stojíš?
A pozeráš do ohňa
Ani slza nestiekla

Chápem,iba spomínať už môžeš
Ako si ružovými okuliarmi na svet pozeral
Ako ti dni ľahko ubehli,ako si čas nevnímal

Nieje to ale náhoda?
Tam kde teraz si
Kedysi si šťastne stál
Teraz tam už však ostal iba mráz

Teraz spomínam už aj ja
Ako som masku nemala
Ako som sa len tak nebála
Ako som aj ja naivná bola
A teraz chyby svoje už iba ľutovať môžem

Vraví sa
Že minulosť nevrátiš
Ale tak mi chýbajú tie roky
Kedy som robila prvé kroky
Kedy ten smiech
Falošný nemusel byť 
Kedy hodiny postradateľné pre teba boli
Kedy si žiarlivosť ani zúrivosť neprežíval
To boli ale nevinné roky

To bolo detstvo
To bola prvá kapitola
Teraz je čas na ďalšiu knihu
Ktorej koniec sa tiež blíži

Tam ďalej
Tam teraz ísť musíš
Ak ostaneš tu aj ty ako minulosť zhoríš