,,Vo svojich snoch som vídal čiusi bledú tvár. Kdeže sa ukrýva? A komu patrí? Nechápem. Som zmätený.."
Začala sa noc a na nebo vyšiel mesiac. Ktože má tú ohromnú moc? Nuže náš kráľ predsa. Horúci pramienok krvi z tela vyteká. Čia je to krv? No pred...
,,Odraz sa od svetla, čo bráni ti vkradnúť sa do sna. Zahal ma temnotou, nech môžem ťa ďalej nenávidieť. Zbav ma strachu, čo z vnútra ma požiera.. som jediný svojho druhu a toto je moja odplata"
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Vietor sa zdvihol a odfukoval všetko, čo sa dalo. Len modré nebo ukázalo, čo sa vlastne stalo."
Bolo to už dávno, čo som sa videl naposledy v zrkadle. Chladné modré oči sa na mňa pozerali, akoby som bol nejaké zjavenie. Ukrýval som sa pred žiarivými lúčami slnka za záclonou. Ale len predsa som neodolal pokušeniu a načiahol svoju pravú ruku tak, aby sa končeky mojich prstov dotkli lúča svetla. Samozrejme, že ma to popálilo. S temným pohľadom v tvári som sa stiahol späť do svojej rakvi a šiel radšej spať.. Neskôr som sa vzbudil na podivné zvuky vychádzajúce z vonku. Rozhodol som sa to ísť overiť. Nemal som to však robiť... Ostré drápy sa mi zaryli do mäsa, až ma to skolilo k zemi. Videl som oči. Modré, ako samotné nebo. Lesklé tesáky sa tej bytosti leskli v mesačnom svite. Neodolal som. Načiahol som svoju ruku k jeho tvári. V poslednej sekunde som ju stiahol, pretože inak by som o ňu prišiel. Naštval som sa. Mal som plno otázok. Zdrapol som to zviera a odhodil ho zo seba preč. Čo si zač?! Pýtal som sa zatiaľ čo sa zbieral zo zeme len preto, aby mohol v okamžiku hneď zaútočiť znova. Pýtal som sa, čo si zač?!! Znovu som ho chytil a tentokrát ho pritlačil k zemi. Ozvalo sa len zavrčanie. Bol zranený. Neuvedomil som si, akú mám vlastne silu. Bol sám, tak ako ja. Vedel som to. Sme nejako spojený..
