Prológ

29 2 0
                                    

Aké to vlastne je? Byť odkázaný na svoje vlastné schopnosti sa o seba postarať v nepriaznivom prostredí? Povedzme si úprimne, každý alebo teda väčšina ľudí sa snaží všetkými silami vyhnúť tomu žiť v dezolátnych podmienkach, či už sám alebo s rodinou. Chodia do práce, požičiavajú si peniaze, podnikajú, predávajú nelegálne veci či dokonca predávajú svoje vlastné telo. Niektorý si za svoju situáciu môžu sami, alkohol, drogy, dlhy. Avšak čo tí ktorí nemali na výber? Už v mladom veku? Rodičia sa ich vzdali, ba dokonca práve rodičia žijú v nehoráznych podmienkach a deti to musia trpieť. Alebo sa snáď stalo niečo rodičom a detí sa nemal kto ujať?

To je prípad Annie a Avaris.

***

Bolo len niečo po pätnástej hodine, keď Annie konečne skončila zmena. Práca ako čašníčka v krčme v odľahlej časti mesta nie je ťažké by ste povedali, ale dá to zabrať, predsa len práca s ľuďmi ktorý sú ešte k tomu pod vplyvom je fakt náročné. Zvlášť ak ste mladé 17 ročné dievča, ktoré musí deň čo deň počúvať odporné reči nadržaných a ožratých starých chlapov.
Mala svoju prácu rada hlavne vďaka kolegom a niekoľkým častým zákazníkom ktorý sa sem radi vracali, avšak kto by sa netešil domov na oddych? Svižným tempom šla smerom do šatne ktorá sa skladala z pár kovových skriniek a drevených lavičiek. Prezliekla sa do civilu, vzala batoh a čo chvíľa už kráčala domov.

***

Nie vždy má človek dostatočne rýchle reflexy na to aby stihol včas zareagovať. Čož dokáže byť na jednej strane pekne frustrujúce.
„Pusť ma bastard!" zakliala Avaris vo chvíli ako skončila uväznená medzi múrom za sebou a chlapom pred ňou. Ten sa jej však posmešne usmial do očí, dal jej koleno medzi nohy a chytil ruky tesne pri hlave. Naklonil sa tesne blízko jej tvár a pozrel jej do očí.
„Protestujeme? Predtým to nevypadalo, že by si s predávaním svojho tela mala veľký problém." preniesol posmešne a dal jej nútenú pusu.
„To neznamená, že sa tu môžeš kedykoľvek zjaviť." povedala s mierne arogantným podtónom.
„Ak narážaš na peniaze tak si myslím, že som ti ich už dal dosť. Alebo si snáď mam platiť zvlášť?"
„Tie peniaze neboli pre toto" preniesla frustrovane.
„Vrátila si mi ich už snáď?"
Avaris ostala ticho, vedela, že v tejto debate je v slepej uličke.
„Dlhy sa majú splácať kráska" pousmial sa a chystal sa jej dať ďalšiu pusu, Avaris však vytrhla jednu ruku z jeho zovretia a ta mu s úderom pristála na tvári. Chlap ju pustil a odstúpil od nej.
„Na dievča máš v celku silu." povedal monotónne. Avaris ani neváhala, mierne sa rukami "odrazila" od steny a pobrala sa preč z uličky.
Chlap na ňu len pozrel a po chvíľkovej odmlke za ňou zakričal: „Vieš, že sledujem každý tvoj krok!" a následne sa dievča oblečené v čiernom stratilo za rohom najbližšieho domu. 



Z nudy som si povedala, že s mojimi neutíchajucími myšlienkami skúsim vyplodiť nejaký ten príbeh. Neviem ako dlho ma to bude baviť, či to vôbec dokončím a či to vôbec niekoho zaujme. Ale tak pre skúšku nič nedá, no nie? xD

(Leda ak vynecháme to, že tento príbeh bol navrhnutý mojím mladším ja pred asi 4 rokmi 😅)
A moje tedajšie ja sa ho rozhodlo predsa len priviesť k životu!

Keď sme už pri tom, prikladám dva obrázky pre lepšiu predstavu ako naše dve protagonistky vlastne vyzerajú <3

Toť máte Annie:

Toť máte Annie:

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

A toť Avaris:

A toť Avaris:

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Krídla TemnotyWhere stories live. Discover now