Neznášam to premýšľanie či je môj alebo nie. Neznášam ten pocit keď neviem na čom som. Nechcem aby bol jej, nechcem aby jej venoval pozornosť. Lenže márne, všetko sa pokazilo a moja snaha bola zbytočná. Ale čo už, moje meno je Alexandra (Alex) a toto je môj príbeh.
Zobudila som sa o 7.59 ,,super zaspala som" vybehla som z izby a utekala som do kúpeľne umyla si tvár, zuby a išla si do šatníka vybrať oblečenie. Už len dva týždne a bude koniec toho pekla, konečne bude leto a nebudem ich dvoch musieť vidieť každý deň spolu šťastných. Prišla som do školy, pozde ako vždy. Vojdem do triedy kde už sedia vedľa seba, on ju drží za nohu a tvária sa že celý svet patrí im. Pozrela som sa na neho so slzami v očiach a išla si sadnúť ku svojej najlepšej kamarátke Elis. Dala som si dole kabelku ,,ako dlho?" pozrela som sa na ňu ,,od 7.30" sklonila som hlavu. Prišiel učiteľ, on chodí tiež pozde tak prečo keď prídem pozde ja mám za to problém, je snáď niečo lepšie ako ja, samozrejme však je to učiteľ. Vybrala som si zošit a tvárila sa že počúvam učiteľov nudný výklad o tom čo všetko bude na zajtrajšej písomke. Pozriem sa na Elis ktorá si to vzorne prepisuje ,,pošleš mi to však" urobím na ňu psie oči a ona len prikývne, ach jaj čo ja budem bez nej robiť. Hodina skončila a my sme mali ísť na prestávku a potom do učební, teraz už s Elis nie som.. čo ma mrzí keďže s ním a tou jeho kravičkou budem aj na tejto hodine. Ale našťastie mám v učebni svojho najlepšieho kamaráta v mužskom vydaní. Vošla som do učebne kde už boli tí dvaja nelepený na sebe ako dve žuvačky. Rýchlo ku mne pribehol Erik aby som sa na nich nepozerala odniesol ma k lavici so slzami v očiach, je do mňa strašne dlho zaľúbený ale ja mu to neviem opätovať. Pozrela som sa na neho a oprela si o jeho rameno hlavu. Už som chcela nech je koniec tohto školského roka, lenže ono to nie a nie skončiť. Pritiahol si ma zo stoličkou bližšie k sebe a prehodil cezo mňa ruku ,,žiarli ako pes" pošepkal mi a pousmial sa. Zasmiala som sa na tej predstave ako musí vyzerať keď žiarli, nechcem mu nič zlé priať ale toto si zaslúžil. Pritiahla som sa viac k Erikovi a len som počula ako sa Nikolas postavil a nahlas povedal ,,není zakázané sa na seba lepiť v učebniach?!" učiteľka zodvihla hlavu aby sa pozrela že čo sa deje, oči jej zastali na mne a Erikovi ,,nevidím v tom žiaden problém, dokým sa nebozkávajú alebo niečo viac sexuálne tak prečo nie" žmurkla na mňa a pousmiala sa. Úsmev som jej opätovala a pozrela sa na Nikolasa ako bol celý na nervy, vyšiel z triedy a už sa po zvyšok hodiny neukázal. Nechápala som čo mu je, však on má frajerku tak načo sa stará do mňa. Po hodine som utekala aj s Erikom za Elis aby sme stihli obed, samozrejme že tam bol rad ako keby to dávajú zadarmo tak sme tam čakali. Po chvíľke prišiel Nikolas so svojou partou a samozrejme sa predbehli. Už som na nich nemala nervy a ostatný asi tiež nie ,,hej! makaj dozadu my tu čakáme dlhšie ako ty" vykročila som z radu a pozrela sa na neho ,,čo pyskuješ malá" postavil sa predo mňa jeho kamarát a ja som urobila krok dozadu. Prehltla som celkom hrudkavú slinu plnú strachu ,,nechaj ju" zakročil Erik ,,pome dozadu" odišli. Nikdy sa takto nesprával a už vôbec nie ku mne, čo mu zas vošlo do hlavy. Poobede sme išli ešte na dve hodiny počas ktorých sa nič zaujímavé nestalo, akurát sa Nikolas znova rozišiel s jeho frajerkou.
