Mesto Lásky (Neymar)

Časť 9

Keď bolo 10:30 napísal som Sofii že na chvíľu prídeme. Za 5 minút sme sa obuli a išli sme do auta. Po ceste na tréning bolo v aute ticho až do kým som sa neozvala.
"Em ako im to povieme??" Povedala som.
"No normálne ako by si im to chcela povedať?"Povedal Neymar a usmial sa na mňa.
"Neviem." Povedala som a bola som potom na mobile.
"Už sme tu." Povedal Neymar a vistúpili sme s auta.
"Aha tak ja že ti ich rýchlo otvorím a ty takto."
Povedal Neymar a snažil sa hrať urazeného.
"Noo pane bože nebodaj si sa nám urazil za takú hovadinu." Povedala som a zasmiala som sa.
Pred vchodom ná nás čakala Sofia, ja som Neymara chytila za ruku a on ma povoskal.
Keď som sa pozrela na Sofiu hrozne som sa zasmiala, spadla jej kabelka a tebefón s ruky a skoro jej spadla sánka.
"Si v pohode?" Opýtala som sa Sofii a zdvihla som jej kabelku s mobilom.
"Č-čo vy spolu chodíte?!! To si mi chcela kedy povedať!!" Zahučala Sofia.
"No práve teraz nechcela som to riešiť cez mobil lebo by to trvalo večne, takto ti to vysvetlím v kľude a osobne." Povedala som v kľude Sofii.
Rozlúčila som sa Neymarom a išla som so Sofiou do šatne.

"Ako to začalo??" Opýtala sa ma zvedavo Sofia.
"Všetko ti poviem na tréningu."
"Ale ja to chcem teraz!!" Zakričala Sofia.
"No tak bohužiaľ." Povedala som a prekrútila som očami.
Keď sme boli prezlečené išli sme na ihrisko.
Dali sme si 5 koliečok okolo celého ihriska a potom prišli aj ostatný.
Začali sa na mňa hrozne úškŕňať, bolo mi jasné že sa Neymar pochválil.
Prestala som si ich všímať a všetko som povedala Sofii.

"O môj bože dúfam že vám to vidrží." Povedala Sofia nadšene.
"V to dúfam aj ja verím mu tak ako tebe."
"No dobre nepreháňaj mne veríš viac." Povedala Sofia a začali sme sa tam rehotať.
Po hodine sme sa išli prezliecť dneska aj ostatný končia ako ja a Sofia.
Keď sme išli po chodbe začal mi zvoniť teléfon.
"Em choď po predu." Povedala som Sofií.

"Ahoj mami! Stalo sa niečo?"
"Nie len som ťa chcela počuť." Povedala.
"Aha ale pamätáš si na našu dohodu? Že mi nevudeš volať celý týždeň že?!"
"Ale ano ale hrozne mi tu chýbaš a nedalo mi to ti  nezavolať."
"Aj vy mne tu chýbať hrozne moc."
"Bože ako by som ťa rada videla."

"Ahooj Gabii!!!" V zadu bol počuť nejaký krik presne som vedela že sú to moji starý rodičia.
"Ahojtee!" Povedala som im do telefónu.
"Mami ja už budem musieť ísť večer ti zavolám."
"Dobre budem čakať." Povedala a zasmiala sa.
"Dobre ahoj." Povedala som jej a zrušila som.

V tom ma niekto zatiahol do nejakej tmavej miestnosti, hrozne som sa mykla a zapištala.
Mala som zavreté oči takže som nevedela kto to je, ale cítila som veľmi povedomú vôňu.
Otvorila som oči a videla som že to bol Neymar.
"Bože môj vieš ako som sa zľakla!!" Povedala som mu a odstrčila som ho.
"Ano viem videl som." Povedal a uškrnul sa.
"Veď ja ti to vrátim!" Povedala som mu a buchla som mu do ramena.
"Auu na to že si baba tak máš docela silnú ranu!" Povedal Neymar.
"Dik." Povedala som mu.
"Bože teraz ma bude bolieť celý deň, inak s kým si volala??" Opýtal sa.
"S mamou."
"Ahaa." Začal mu zvoniť telefón.
"Daj mi chvíľu."
"Aj dve." Povedala som mu.
Keď zrušil nič nepovedal iba ma chytil za ruku.
Keď sme prišli von videla som že Neymar dostal pokutu za parkovanie.
"Ha vidíš ani vracať ti to nemusím sa ti to vrátilo samo." Povedala som mu a uškrnula som sa.
"Dobre aspoň viem že ti nemám robiť zle." Povedal a musel ísť zaplatiť tú pokutu, ja som sa išla osprchovať a prezliecť. Po takej
pol hodine sme boli so Sofiou prezlečené a osrchované.
(Toto som si prezliekla ja):

(Toto si prezliekla Sofia):

"Mám zavolať taxík??" Opýtala sa Sofia.
"Ano môžeš." Povedala som jej a zobrala som si tašku s vecami a išli sme von.
"Inak kto ti volal?" Opýtala sa ma Sofia a pozrela sa na mňa.
"Mama mi volala."
"Ahaa mne moja mama volala včera." Povedala Sofia a išla zavolať taxi.
Ja som zatiaľ zostala vonku. Videla som nejakých ľudí ako si ma fotia, hneď som vedela že sú to novinári iba som dala dole hlavu a skryla som si tvár. Po chvíľu prišla Sofia a videla že si ma fotia tak ma otočila.
"Za chvíľu je tu taxík môžeme ísť dovnútra ak chceš." Povedala Sofia.
"Ano to by bolo najlepšie."
Keď prišiel taxík nikdo tam už nebol vydýchla som si a išli sme so Sofiou von k taxíku.
Videla som Neymara a Mbappeho ako sa rozprávajú na parkovisku, ale nešla som radšej za nimi, nechcela som aby tam prišli zase milión novinárov. Rýchlo sme si sadli do taxíka a išli sme domov.

Po 20 minutách sme prišli domov.
Hneď som sa vizula a ľahla som si na gauč.
Sofia si ľahla vedľa mňa a zapla nejaký film.
"Ideme spať." Povedala Sofia a zobrala deku ktorou prikryla mňa aj seba. Do 20 minutách sme zaspali.

Po 3 hodinách som sa zobudila s tým že nám niekto klope na dvere.
"Ježiš kdo to otravuje!" Povedala som a zývla som si. No keď som otvorila dvere nikto tam nebol, až na kvety ktoré ležali na zemi. Dostala som strach vedela som že to Neymar nebol dneska hrajú zápas takže má toho moc. Sklonila som sa s nim a zobrala som ich do vnútra.
Videla som tam nejaký papierik zobrala som ho a otvorila.
"Prepáč...bla bla, nechoval som sa príjemne ja viem ... atď." Keď som to prečítala nebol tam nikto podpísaný.
Boli to kvety od Daniela.
"Bože môj ten človek ma nenechá na pokoji!" Povedala som si zobrala som tie kvety a hodila som ich do koša.
Išla som si sadnúť na gauč, samozrejme že Sofia stále spala, ale mne sa nedalo tak som si zapla film a išla som na mobil.
Pozrela som si kedy začína zápas hrali o 20:00.
"To mám ešte času." Povedala som si a išla som pozerať ten film.

Ahojte po troška dlhšej dobe🥹
Prepáčte za gramatické chyby.🫶🏻