Klamlivá budúcnosť

1. kapitola

Nedeľa 5.2. 2023
/_______\{-_-_-_-_}Denník{-_-_-_-_}/_______\
22.6. 2023
Som Kili. Mám 17 rokov a chodím na Strednú 2.A.
Veľa som ale zmeškala, keďže pred cca (keď neviete presne) 5 až 6 rokmi padli na Zem meteority.
Nejak sa ale stalo, že Slovensko z toho vyviazlo. ČESKO! NAŠI BRATIA SÚ MŔTVI!
Pred cca 1 až 2 rokmi sa tu zjavili countryhumans.
Áno! Ten fandom ktorý nemal nikdy byť reálny! Snívam vari?
Len je divné, že sú tu štáty, svetadiely a ostatný ako napr. Tretia ríša tu...
Môj mozog vybuchne! Prečo som len čítala tak veľa Countryhumans x Reader príbehov! Teraz sa cítim previnilo! A ako! Dobre, späť ku mne. Mám cca 162,5 cm a mám vlasy po pás. Som štíhla :D a mám rada Countryhumans fandom a Among us.
Z countryhumans fandomu sa nikdy nedostanem!
Brigádujem v kaviarni.
Mám dve sestry, dvoch bratov, sesternicu a otca. Maminka bola v inej krajine niečo riešiť.
Čo ešte napísať?

/_________\{-_-_-_-_}Kili{-_-_-_-_}/_________\
Zaklapla som knihu ktorú som si pred niekoľkými hodinami kúpila.
Písal sa deň 22.6. 2023
Pomali sme sa všetci vracali do starých koľají.
Po tom čo sa stalo nám trvalo cca 6 rokov aby sa všetko začalo ukludňovať.
Na začiatku bola iba panika. Nikdo nevedel čo robiť a ani nikdo nevedel čo sa stalo. Po tom sa to začalo veľmi pomali ukludňovať.
Keď prišli countryhumans tak sa všetko zrýchlilo.
Všade sa začala rozlievať pohoda a pokoj. Hlavne vďaka ním sa všetko vracia do starých koľají.
Máme veľa učenia v škole ale zato menej domácich. Pomali sa doučujeme učivo z predošlích ročníkov.

Odložila som denník s perom na stôl a padla na posteľ. Ozvalo sa slabé "puf".
Chvíľu som tak zostala a potom sa zdvihla a išla na brigádu.
Zobrala som si so sebou ruksak so zošitom, perom a malým zápisnikom.
Mala som oblečené čierne tričko s dlhými rukávmi, bielou sukňou nad kolená a pančuchami s čiernymi a bielymi prúžkami.
Vlasy som mala rozpustené a na krku prívesok s čerevným srdcom.
Na hlavu som si nasadila čiernu čelenku a vyrazila.

Došla som do predsiene a dala si čierne topánky.
"Papa!" Zakričala som.
"Papa Kili!" Zakričal otec, brat a sestra.
Sesternica rýchlo pribehla a začala si dávať dlhé topánky.
Čierne vlasy mala v drdole a dve fialové zapletené pramienky jej padali do očí.
Mala krátke červené tričko, čierne kraťasi a dlhé biele ponožky.
Okolo pása jej vysela modrá mikina.
Keď bola hotová, vyrazili sme.
"Ako sa máš Myška?" Spýtala som sa s úsmevom na tvári.
"Krásne! O chvíľu budú prázdniny!"
"Presne o deveť dní." Úsmev sa mi ešte zvetšil.
"Konečne!" Vykríkla a okolo cestujúci sa na nás buď usmiali alebo zamračili.
Použila moju hlavu ako podopierku na ruku.
"Pozri!" Vykríkla a ukázala na niekoho.
"Vieš, že je neslušné na niekoho neznámeho len tak ukazovať?" Zasmiala som sa a pozrela tam.
Na chvíľu som zamrzla.
Bolo to Francúzko.
Vypadalo to tak, že si nás všimla a rozhodným krokom sa k nám vydala.
Zrýchlila som krok a dúfala, že nejde ku nám.
"Ahojte." Usmiala sa na nás.
"D-d-dobrý deň paní." Vykoktala som.
"Ahojte!" Povedala Myška a pozerala sa do zeme.
Zem vždy bola opora. Pomyslela som si zatiaľ čo som do nej zabodávala pohľad.
"Ako sa máte zlatíčka?" Spýtala sa.
"Dobre." Potichu povedala Myška.
Ja som sa neopovážila nič povedať.
"Tak ja už asi pôjdem." Milo povedala a odyšla.
"Papa." Hlesla som.
Cítila som ako sa usmiala.
O nejakú tu chvíľu sme sa dostali do kaviarne, spravili čo bolo treba a začali obsluhovať.

568 slov

Ahojte moje malé paradajkové fazuľky (ja viem, že to je hlúpe meno, no mňe sa páči :D)
Takže toto koniec prvej kapitoli :D
Dúfam, že sa páčila :)
Budem sa snažiť vydávať jednu kapču s 300+ slovami aspoň jedenkrát za týždeň.
Prajem pekný deň!
Podpísaná
Fox_sk