Vieč čo vlastne chceš?

Pilot

Po tom, ako sa so mnou Lukas rozišiel, to vôbec nebolo jednoduché. Nechcem sa nijako sťažovať, avšak to, že sme sa rozišli počas zimného skúškoveho bolo asi reálne to najhoršie načasovanie. Nechal ma kvôli nejakej Izabele, Izi, ako ju tam s úsmevom volal. "Neboj sa, veď sme len spoližiaci, a tí si musia pomáhať. Izi nám zohnala nevypracované otázky z minuloročnej skúšky a tak sme si povedali, že sa u nej večer stretneme a spolu ich vypracujeme". Som počúvala snaď denno-denne. Nebola som úplne naivka avšak snažila som sa mu naozaj veriť. Neprešli ani dva týždne a Lukas to po štyroch rokoch ukončil. Bez reálneho odôvodnenia. Ja som samozrejme vedela čo za tým je, resp. kto za tým je. Nehádala som sa, neprosila som, jednoducho som ho nechala ísť.. Vysoká škola, noví ľudia, noví spolužiaci, každí z nas na inej univerzite, na inej fakulte, obklopení inými ľuďmi. Zničilo ma to.. Avšak po preplakaných nociach  a odložených skúškach som nazbierala trocha sily, resp. moja najlepšia kamarátka Mila mi s tým tak trocha pomohla. Skúšky som nakoniec zvládla, síce len tak tak na konci skúškového, avšak mohla som si hrdo povedať prvé skúškové úspešne za mnou na samé A-čka. 

Mila sa mi každý deň snažila vtĺcť do hlavy dookola to isté. "Sára, presrala si štyri roky s tým kreténom, ktorý ti ani do oči nedokázal povedať, hej jebem Izabelu lebo medzi nami už je to len stereotyp a ja by som si rad užil kým som mladý. Ty tomu rozumieš, že si presrala štyri, opakujem štyri skurvené roky a nič si nerobila? Na party ťa nepúšťal, nikdy si s nami nikde nechodila, Festivaly nula bodov. Proste nič. Sára otvor tie zasrané oči." A toto som počúvala dookola a dookola každý boží deň. Ale mála naozaj pravdu. Musím povedať, že ten rozchod bolel  ale ku podivu bolel krátko. Neviem či to bude Milou, školou alebo túhou sa isť konečne zabaviť a nevyvolávať si s niekým kto má neustále kontroluje, alebo jednoducho kombináciou všetkého. 

Ako dni plynuli venovala som sa viac a viac škole. Človek si ani pri toľkom učení nevšimne a zrazu boom letné skúškove je za dverami. Čakali má len 4 skúšky ale za to naozaj obtiažne. Mesiac som sa zavrela na intráku a nekomunikovala skoro s nikým okrem mamky, ktorá mi občasne zavolala či ešte vôbec žijem. Skúšky z biochémie, molekulárnej biológie, mikrobiológie a latinčiny som úspešne mala za sebou a leto mohlo začať.

V lete som sa reálne odtrhla z reťaze, 3 festivaly som stihla ešte začiatkom leta. S Milou sme boli každý tretí deň v nejakom bare si zatancovať, vypiť si ale to hlavne zaflirtovať si s nejakým chlapom. To však bolo ešte nič oproti tomu čo sa stalo začiatkom augusta. Neviem si úplne urovnať a utriediť myšlienky v hlave čo sa stalo, ale stálo to za to. 

V centre mesta je jeden klub. Klub do ktorého sa dostane len značná časť ľudí. Niežeby bol len pre smotánku a zbohatlícke deti, to nie, avšak klub si drží nejakú tu úroveň a jednoducho sa tam len tak niekto nedostane. Milu napadlo, že sa oblečieme sexy a skusíme to, pokiaľ nás do klubu nepustia nevadí ideme ďalej. V ten deň som od rána mala veľmi dobrú náladu, neviem to vysvetliť ako, ale jednoducho mala. Cez deň som si spravila skincare, svoje dlhé blond vlasy som si natočila do jemných kučierok a nakoniec sa namaľovala. Nebol to full-cover make-up skôr len taky natural look, zvýraznila som si len svoje oči čiernou linkou. Obliekla som si čierne krátke šaty a sandále na opätku s otvorenou špičkou a šnurovačkou na lýtkach. Celý ten look nebol bežný, bolo to všetko len pre ten klub kde sa Mila chcela tak horkoťažko dostať. Ja bohužiaľ ďalší deň ráno mala nepovinnú prax v labaku v nemocnici, tak som vedela, že veľmi vymýšľať nemôžem a piť už vôbec, tak som vzala auto. Cestou som vyzdvyhla Milu a dohodli sme sa, že nepijem nech ma ani nepresvedčia a pokiaľ nás do klubu nepustia pôjdeme ako sme sa skôr dohodli do iného ale ja ju opustím o 2 ráno najneskôr. So všetkým súhlasila tak sme vyrazili. 

Zaparkovala som blízko centra, prešli sme sa pešiou zónou a zastavili sme sa najesť. Nech žije falafel v placke. Nebolo ešte ani pol jedenastej večer a už sme stali pred klubom, kde to cele riadila ochranka. Tá si vyberala kto pôjde dnu a kto nie. Stali sme tam len asi 10 minút a neviem ani ako ale ocítli sme sa dnu. Mila ta bola celá bez seba a stratila sa v prvej sekunde. "Sára poď urobíme si selfie na instagram aby všetci vedeli, že sme sa dostali dnu!" kričala na mňa z druhej strany celá vysmiata od ucha k uchu. Spravili sme si pár fotiek a Mily už nebola, ta si niekde tancovala na parkete s neznámym mužom. Keďže som si povedala, že piť nebudem, tak som si na bare objednala nealko mohito a pomaly popíjala. Sledovala som ľudi naookolo, celkovo som sledovala situáciu okolo. Po dvadsiatich minútach si ku mne prisadol dobre udržiavaný asi tridsaťpäť ročný muž. Oh bože ako ja neviem odhadovať vek, ale vyzeral dobre. Povedal mi, že má pre mňa ponuku, ktorá sa len tak neodmieta. Zo zvädavosti som prikývla nech pokračuje. "Viete, do nášho klubu sa len tak niekto nedostane. Sedíte tu na bare sama a sledujete okolie, čo ste si také všimli? " Nestihla som ani otvoriť ústa a už pokračoval. "Sú tu vplyvní muži a nádherné mladé ženy. Takže." Prehltol a pokračoval ďalej. "Šéf, môj šéf, ktorý to tu celé vlastní má obľubu v mladých, nežných kráskach. Ale aby sme sa pochopili dobre. Tu nejde len o sex. Tu ide o to, že to ty budeš vo výhode. Zaplatí ti. Jedná noc a päťtisícka je tvoja." Pozrel sa na mňa a snažil sa vyčítať odpoveď z mojej tváre. Ostala som zarazená a znechtená. Nie som kurva aby som sa s niekým vyspala za peniaze a je jedno koľko peňazí to bude. Avšak ak mám pravdu povedať neviem, čo som si myslela, že sex s nejakým starým chrenom bude super ale povedala som si, že raz za život sa nič nestane aspoň si to dám s niekým skúseným. A samozrejme, že o tie peniaze ani nešlo, to by ma urazilo, proste nevzala by som si ich cítila by som sa ako nejaká chuďera. Poprípade som sa bála jediného, že by tie ľahko zarobené peniaze urobili svoje a už by nebola cesta späť. Tak som mu prikývla, avšak on len dodal. "Keď sa rozhodneš, že do toho ideš cesta späť už nie je". Neviem či ma to malo vystrašiť alebo pripraviť na to, že to bude nejaký 150 kilový hroch ale tým, že som prikývla už nebola cesta späť. 

Muž ma vzal za ruku a naznačil gestom aby som ho následovala. Prešli sme schodami hore a vošli do sklenej miestnosti do ktorej nebolo vidieť, avšak vo vnútri bolo dokonalé vidieť na celý klub. Aj na bar kde som sedela. Miestnosť bolá veľká a poloprádzna. Boli tam len gauče a kreslá. Počítam, že tam sa tí "vplyvní" muží ako ich nazval stretavali a niečo riešili, pravdepodobne ktorú dievčinu pretiahnú a debatovali. V miestnosti sme boli štyria, ja, muž ktorý ma sem priviedol, iný muž - počítam, že to boli nejakí pracovníci pána šéfa ako už bolo spomenuté a teda sám pán váženy šef. Nebolo ho dobre vidieť pretože na neho dopadal tieň, len rukou naznačil aby som si prisadla. Tu už mi došlo akú sprostosť som zjavne spravila, ale bez slov som prišla k nemu a sadla si oproti nemu. Ostala som zarazená keď som ho uvidela. Bol to nádherny muž, svalnatý, nádherna symetrická tvar, modre oči, hnede husté vlasy. 

"Ako ti už bolo povedané, vieš čo od teba chcem. Viac sa o tom baviť nebudeme. Vieš o tom že cesta späť už nie je." Rukou poukazal na svojich dvoch kamošov, ktorí stali pri dverach. Až vtedy som si všimla že za pásom majú obaja zbrane. Môj výraz bol v prv naozaj vydesený a to isto aj čakal. Znova kývol rukov a tí dvaja z miestnosti odišli. "Som Alexander a ty?". Snažila som sa nekoktať a nepreklínať sa v hlave čo za sprostú piču to som, a že určite tu skončím na tom stole z rozparaným bruchom  a ráno má len vyhodia do rieky, lebo veď prečo nie. "Sára, volám sa Sára." Odpovedala som. "Tak teší ma Sára." Videla som, že to čo ho veľmi priťahovalo bolo to, že mal moc. Tu si sedí nejaka mladá hlupaňa, ktorá prvý ktát videla zbraň na vlastné oči, a oproti svalnatý muž s ďalšiou zbarňou na stole. Toto bolo presne to o čo mu išlo, cítiť moc nad mladými dievčatkami. Avšak už keď som tu, prečo sa nezahrať, buď to dopadne kurva dobre alebo skončím niekde vykuchaná, pomyslela som si. Postavil sa obišiel si ma, jeho veľkými rukami som citíla ako mi skĺza po krku na chrbát, a teplo z jeho dychu som cítila na krku. On to veľmi chcel, chcel aby som sa hrala na slabú chudinku, ktorá to cele odtrpí pre peniaze a dovidenia. Ale mne naozaj o tie peniaze nešlo, to bol ten dôvod prečo som vlastne šla. To čo nastalo potom naozaj nečakal. Otočila som sa, rozkročila som si nohy a rukami som si ho pritiahla bližšie k sebe. Rozopla som mu košeľu a brúškami prstov som krúžila po jeho nádherne vypracovanom svalnatom bruchu. Rukou som pokračovala nižšie, a rozopla som mu aj nohavice. Jeho penis už nádherne stal a bol tvrdý ako kameň. Mojimi veľkými perami som si ho vzala a jemne sa s ním jazýkom pohrávala. Keď som sa na neho občasne hore pozrela, vyzeral naozaj udivené akoby to nečakal a zároveň prekvapene. Nechal má sa pár minút pohrať ale na to sa hodil na gauč a mňa na neho, keď som si ho tam pekne zasunula, tak to bolo naozaj niečo úžasne. To bolo vlastne to čo ma motivovalo sa tam dotrepať, ten stereotyp v štvororčnom vzťahu kde je sex len občasný viac menej nutný a s týpkom čo ma rovnako ako ja už nebola sranda. Veď to bol isto dôvod prečo sa Lukas rozhodol pre jeho milovanú Izi aby si mohol zapichať inde. Hneď ako bol vo mne celý som sa nechtami zaborila do jeho svalnatých ramien a začala robiť automaticky pohyby panvy. Naozaj som si to celé užila a musím povedať, že asi aj Alexander lebo už sa moc netváril ako ujo šéf, ktorý tu ma moc, to áno stále bol dominantný ale celé ho to nejako šokovalo. Po naozaj veľmi dobrom orgazme som sa len obula, upravila si šaty a bez slova ale zato s úsmevom odišla. Bez peňazí. Vidieť ten jeho výraz tváre bolo nozaj vtipne. 

Na bare som si odchytila Milu, ktorá tam stále s niekým popíjala a rozpravala. "Mila, nehnevaj sa na mňa ale ja už pôjdem, zajtra musím skoro vstávať, píšeme si neskôr". Mila len s úsmevom odkývla a pokračovala ďalej v rozhovore. Ja som sa cez pešiu zónu vybrala k parkovisku ', pred autom som sa už musela vyzúť, hrozne ma boleli nohy. Topánky som hodila na miesto vzadu. Po špičkách som si to popreskakovala k automatu na platenie, zaplatila a nasadla do auta. V aute som si zapla rádio a pomaličky si to mierila na intrák. V spätnom zrkadle som si všimla, že celú cestu za mnou idú 2 obrovské čierne Toyoty ale nejako som to neriešila. Prišla som na intrák, zaparkovala a vybrala sa dnu. Tie 2 veľké Toyoty celú dobu stali pred parkoviskom ani sa nepohli.