Neviem čo mi chýba, či mi niečo uniká?
Prepadla ma náhle, prepadla ma panika.
Nestojte už mimo, nestojte už bokom!
Hovorí mi horoskop, keď makám, svojim krokom.
Nepracujem ostošesť, nemrhám ja potom.
Konzervujem energiu, na teraz, na potom...
Nestojte už vzadu, nestojte už bokom!
V duši vládne prázdnota, túži mať už po tom.
Nedôstojne snažím sa byť stále večným žiakom.
Nekladiem si žiadne výzvy, i tak som pod tlakom.
Nestojte už ako stĺp, nestojte už bokom!
Hovoria mi, no i tak, prekážok mám kopcom.
Neviem, či je toto pre mňa, pochybujem o tom
To čo bežné pre iných je, pre mňa je len strachom
Nestojte už za oponou, nestojte už bokom!
Nenechávaj iných, lepších, byť tvojim otrokom
Nedá sa už predsa ďalej byť tým večným žiakom
Poď s fóbiami bojovať, smrťou a životom!
Dennodenne mordovať sa, zaplatiť životom!
Byť normálnym, bez fóbií, držať hubu a ísť krokom...
Je ťažké byť sám sebou, nieto ešte "dospelákom"
...
Nestojte už za oponou, nestojte už bokom!
