Radlov pohľad:
Robíš si srandu?! To radšej budem hlúpy. Okey serem na to s ňou sa nebudem učiť. Konečne posledná hodina. Čo budem robiť keď prídem domov? Musím zistiť co varila mama. Hmm dúfam že špagety. Veď ja idem vlastne na obed. Fuj ešte musím robiť domáce. Dakto mi pošle.
,,Radko! Dávaj pozor!" Z dôležitého premýšľanie ma vyrušila učiteľka. Jasne, že som sa zľakol a spadol zo stoličky a všetci sa začali smiať.,, Radko, no prestaň, si v poriadku?" Spýtala sa Vekorva. Ako keby ju to zaujímalo, pred chvíľou mi nadávala. No nič, sadol som a otvoril už konečne zošit.
Hallelujah, zazvonilo a ja som až teraz zistil že som písal do zošita z dejepisu. ,,Pána ja som debil." Všetci si sme si balili veci a odišli s triedy. Cestou sme stretli upratovačku ktorá nám povedala ze mame dávať pozor lebo je šmykľave. Už sme boli pri schodoch, a všetci sa zrazu otočili do zadu tak aj ja. Buchol som si rukou o čelo. Na podlahe sedí Eva ktorá sa šmykla.
Dievčatá ju zdvihli a všetci sme išli spokojne ďalej aj Eva. Pozerám si pod nohy, pardon nepozerám a nabúram no Alexa. ,,Pozeraj pod nohy debile!" Asi už by som mal. Čo mu dneska je správa sa celý deň divne, Nie on sa celý týždeň správa divne. No nič idem na obed.
V tom rade budeme stáť ešte dosť dlho. Ide to dosť pomaly. Konečne prišiel rad na nás a ja som sa radšej vykašlal na polievka. Dneska je docela dobrý obed. Ryža s mäsom. Sadol som si za stôl s mojimi chabrami, Patrik, Tibor a Daniel.
Ja som už dojedol a už iba čakám kým oni dojedia. Odniesli sme taniere a mňa napadol úžasný nápad. Vzal som príborovy nôž a dal do kapsy. Hehe. Rýchlo som vyšiel s jedálne a ponáhľal sa do šatne. Tam sedela Nella moja spolužiačka, baví sa s Evou s tou ktorá spadla.
Došiel som k nej a ukázal ten nôž, prečo nie. Zohol som ho na polku a hodil jej ho. Ja mam strašne rád svojich spolužiakov. Odišiel som bez slov lne tak do svojej šatne. Sedel tam Alex. ,,Čau nejde ti náhodou autobus?" Natiahol som sa po bundu. ,,Oh hej, musím ísť čau." Wtf keď mu ide autobus prečo to sedel? Zakyval som mu a prezul sa. Hurá už môžem ísť domov.
Alexov pohľad:
Prečo sa mi zrazu zdravi? A Prečo mu mam vlastne odpovedať. Prečo mi nevadí keď sa mi zdravi napríklad Patrik? Prečo som na neho hnusný?
Z premýšľanie ma vyrušil Tibor. ,,Alex! Poď už tu je autobus!" Zatiahol ma o bundu a ja som sa spamätal, a išiel do autobusu.
