Tichý hlások, niet jediného slova.
Robí ti to dobre, či nie?
To, že sa cítim staro-nová.
To, že rozumu už u mňa niet.To, že si príčinou mojich výlevov.
Ty! Ty a nikto iný.
To, že nie si schopný vysloviť tých pár slov.
To, že vkrádaš sa do snov.
Že si milo-nemilý.Čakať a čakať. Ale na čo?
Prečo sa tak úpenlivo zdráhaš?
Azda sa bojíš?
Ale čoho?
Veď v mojich rozspomienkach strachu niet!
A niet viac ani teba a tvojich prázdnych fráz.Myslím, že je koniec.
Tebe a mne, nám.Bolo vôbec niekedy nejaké my?
„Áno! Nie!"
Tak ako to je?
Ja som sa však už rozhodla, teraz si na to len ty a ty sám.
YOU ARE READING
pôvabne a s citom!
Poetryvylejem si dušu na papier... alebo je toto len ďalšia z tvojich trpkých hier?