Witching hour alebo v preklade Hodina čarodejníc / diabla - Čas medzi treťou až štvrtou hodinou rannou, kedy na svet smrteľníkov prenikajú temné sily a majú najväčšiu moc.
Daria Ventrue. Mladé dievča z kolonizovanej osady prvých obyvateľov Nového...
Oops! Questa immagine non segue le nostre linee guida sui contenuti. Per continuare la pubblicazione, provare a rimuoverlo o caricare un altro.
×××
Disclaimer: V texte sa môžu objaviť násilné opisy, krv, brutalita. Vyvolávanie démonov. Všetko je to čistá fikcia. Mladší čitateľ to číta na vlastné riziko.
Joshua Peterson. To meno sa jej v hlave ozývalo čím ďalej tým hlasnejšie. Muž, ktorý jej bol predurčený ako partner. Nie jej vlastnou vôľou, ale otcovou. Ona mala byť len poslušnou dcérkou, ktorá si vezme toho, na koho ukáže. Mala byť len majetok, ktorý si Joshua bude obrábať. Nikdy. Nie s ním. Nie po tom, čo jej urobil. Zničil jej život. Rozbil jej dušu na márne kúsku a posmieval sa jej. Sobášom ju len pošliape. Zabije. Zvyšok svojho života prežije ako schránka, ktorá musí dýchať, pretože jej nie je dovolené zomrieť. A kvôli čomu? Kvôli jednej chybe. Bola hlúpa, keď sa v pred troma týždňami túlala po osade. V noci. Mala očakávať, že v deň zimného slnovratu budú von mladí chlapci. Opojení alkoholom. Mohla však tušiť čoho sú schopný. Len spomienka na to jej do mysle vháňa nebezpečnú túžbu obetovať svoj život Satanovi. On by ju oslobodil od osudu, ktorý tak odmieta.
Bola neskorá noc. Spln osvetľoval tmavé, zapadané chodníčky v Temno lese Tenebrisu. Daria pomaly kráčala do jeho hlbočiznej temnoty. Či mala strach? Veľký. Keď bola malá matka jej rozprávala strašidelné príbehy o tmavých zákutiach lesa. Strašili v ňom temné sily a vždy nad ránom, o tej istej hodine na povrch zeme vyliezalo samotné peklo. Lucifer, kráľ Pekla, vždy vstúpil na zem a duše, ktoré blúdili vtedy lesom si vzal k sebe do Pekla, kde sa na nich kŕmili ostatní démoni. Ich duša bola roztrhaná na márne kúsky. Mučená v nekončiacich plameňoch hriechu. Kedysi sa toho bála. Dnes chce s Diablom uzatvoriť dohodu. On jediný ju zbaví špiny a utrpenia. Ak mu dá tú správnu ponuku. Vedela to. Tak čoho sa vlastne bála? Zatratenia. Boh ju opustí naveky a jej duša zmizne v temnote pekla. Obyčajné ľanové šaty jej viali v smere jemného, studeného nočného vánku. Dlhé hnedé vlasy tancovali počas chôdzi. Pod nohami jej praskali halúzky. Sem-tam sa strhla od ľaku, keď ďalej, v tme lesa začula krik, či neznámi praskot. Hrudník sa jej dvíhal rýchlejšie, ruky sa triasli a nohy odmietali ísť ďalej. No prinútila sa. Pokračovala ďalej. Hnedé oči švihali pohľadom po stranách, len aby jej neuniklo nič, čo sa skrývalo v tieňoch mesačného svitu. Čoskoro bude na mieste. Breh Čierneho jazera. Územie démonov noci. Z čiernej tmavej vody vždy vychádzali temné sily. Aspoň tak sa to hovorievalo. Prešla ešte pár stromov, kríky a ocitla sa tam.
Breh jazera bol tichý, ani živej duše. Nič široko ďaleko. Počula len svoj zrýchlený dych, cítila len mráz, ktorý jej nebezpečne rýchlo utekal po chrbte. Daria upriamila svoj pohľad na čiernu hladinu jazera. Voda bola bez života, ani vlnka sa nezdvihla, i keď vial slabý vietor. Zahryzla si do spodnej pery. Bola rozhodnutá, no i cez to vystrašená. V diaľke započula hrom. Striaslo ju. Urobila niekoľko krokov k jazeru. Vyzula si látkové topánočky a vnorila svoje bledé chodidlá do čierno-čiernej vody. Striaslo ju od zimy a čím hlbšie išla, tým chladnejšie jej bolo. Zastala až keď bola do pol pása ponorená. Triaslo ju ako osiku. Pery jej od zimy omodreli, no tvrdohlavo zotrvávala. Zatvorila oči.
