Popelák (Larry Stylinson)

15.Kapitola

Louisov Pohľad:

"Ako si to zistil?" opýtal som sa Zayna.

"Veď vyzeráte tak isto, len Harry je niekedy trošku hlúpy." povedal mi so žmurknutím.

"Takže Ed je Harryho bratranec a Harry mu pomáhal strániť sa od jeho ex Aidena, že?" zhrnul som práve to čo mi povedal Zayn pred chvílou.

"Nič nie je medzi nimi ale mohol sa k teb-"

"To ja som bol naň zlý a to len preto že som žiarlil" prerušil som ho.

"Mohol ti to ale povedať" povedal Zayn.

"Ja som naň nakryčal len tak" povedal som mu a rozutekal som sa. Inak , už som sa predtým išiel prezliezť na seba. Išiel som na pánske WC a sadol som si k oknu ale keď som sa chcel opreť tak som zistil že okno je otvorené a ja PADÁM.

Harryho Pohľad:

Nechápal som to. Boo a Zayn spolu chodia?! Nie, to nemôžu. On je môj nie jeho! Ale stále sa mi motajú v hlave myšlienky aj na Louisa a aj na Booa. Neviem prečo to tak je. Teraz som za školou na lavičke a rozmýšlam ale z toho rozmýšlania ma prebudil pohľad na padajúcu osobu z tretieho poschodia neváhal som a rýchlo som išiel do akcie. Osoba bola skoro pri zemi ale ja som ju včas chitil. Pozrel som sa na tú osobu a vidím že je to Louis. Teraz vidím niečo čo som predtým nevidel predtým. Louis nemá okuliare a vyzerá presne ako Boo. Počkať.............................LOUIS JE BOO!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

KONIEC

Ale Nie

Louisov Pohľad:

Harry ma zachránil. vážne neviem čo by som bez neho robil.  Pozeráme si do očí ale aj bez mojich okuliarov vidím jeho nádherné zelené oči a....počkať.......... moje okuliare.!! Prerušil som náš očný kontakt aby som sa pozrel na zem kde ležali moje okuliare. Chcel som z Harryho zliezť ale nechcel ma pustiť.

"H-H-Harry m-môžeš ma pustiť?" opýtal som sa ho vtedy keď na mňa pozeral už pridlho.

"Nie" povedal. Chcel som mu na to niečo povedať ale potom začal pokračovať vo vete. "Čo si tam robil? Keby som tu nebol tak ešte by si sa zabil." povedal vyčítavo.

"P-prepáč ch-ch-chcel som si len sadnúť a zistil som že okno je otvorené."

"Tak teraz na teba budem dávať radšej pozor lebo keby sa ti niečo stalo tak..........no proste nebolo by to dobré chápeš.?"prikývol som na znak že chápem. Pustil ma a ja som sa išiel pozrieť na svoje okuliare. Boli zničené. Veď jasné. Spadol som z dosť veľkej výšky.

"No super. Sú zničené. Nič nebudem vidieť." mrmlal som si popod nos.

"Kúpim ti druhé" ozvalo sa za mnou.

"To nemusíš ja-"

"Nemusím ale chcem lebo to môj pekný modrooký chlapec chce" povedal a otrhol červenú ružu a dal mi ju."a to čo chce tak to aj dostane" dopovedal. Ja som sa začervenal a prijal ju. Potom ma odniesol domov. To čo povedal som si asi predstavil lebo to by mi nemohol povedať. Ale aj tak som si myslel že to aspoň trochu bola pravda. Ale z môjho snenia ma vždy prebudí realita doma. A to som ani ešte nevedel čo ma doma čaká.