Básne na všetky strany.

Breh Lásky

Na tom brehu lásky,
si dievča na kraj sadá.
Po tom brehu lásky,
Kráča drahé malé vtáča.
Na tom brehu lásky,
Čo je taký vratký.
Už len kúsok od kraja,
Na konci toho krásneho raja.
Dievča náhle padá,
padá do vody čo ju z náručou otvorenou
privíta rada.
Možno sa utopí v tom mori lásky,
Kde skončil nejeden pre svoje masky.
Masky súžjace lásku pravú,
Klamstvo,podvod, zradu.
Možno bude plávať ako labuť,
V tom mori lásky starnúť.

Už je to dlhy čas,
Čo pod hladinou si bojuje.
A možno prehrá,
lebo lásku nepreferuje.
Možno z lásky ju stiahol vír vodný,
Lebo sa zapáčila miestnemu vodníkovi.

Už vtáča kráča naspäť domov,
Už ju nezachráni pod vodou.
Smutno mu je,
Plačom svoju lásku potvrdzuje.
Prišiel o ňu, o svoju drahú.
Keby však milovala,
priplávala by k brehu.
Takto odišla jeho laska pravá.
A je to jeho pravá ?
Lebo ak by bola,
tak by jeho meno zvolala.
A pomoc by dostala ?
Ak áno, prečo, ak ju tak miluje,
prečo neskočil pre ňu do toho vodného boje?

Už je neskoro,
už je ona dávno preč.
a jeho pocit viny,
ho bodá ako meč.

Takto končí láska pravá,
ktorá sa však z citmi iba hráva.
Jeden topí sa a druhý viní sa.
Jeden z nich však šťastný bude
a ten druhý skončí na božom súde.

Vtáčik  odcupital preč.

Dievča však bojovalo statočne.
Za svoje vtáča,
myšlienkami bojovalo skutočne.
Lebo ho milovalo.
Neskutočne skutočným sa stalo,
ono sa z mora lásky vynorilo.
Ale neskoro, vtáča tam už nebolo .
A tak z myšlienkou na svoje vtáča malé,
Potopilo do hlbýn mora lásky.
A už nebolo viac tej krásky.

Balada sa končí,
no ďalšie dvere vidím.
Pod tým morom je viacero rodín.
Prežila ona? To neviem.
Ale možno našla noví svet,
v ktorom z láskou žiť smie.
Na vtáča však nezabudla,
ale on na ňu áno.
Žije si svoj život krutý,
Kde cez noci slzi jeho močia kúty.

Žbirka: ,, Ten kto ľúbil sklamal sa,
a ten kto sklamal ľúby,,