DAR Z PEKLA

Nasledovný moment som si pamätal ešte dlho, pretože zvierače mojej močovej rúry trocha povolili....
Povrch z brúseného skleného, či minerálneho materiálu ožil...

Nemáte šancu to pochopiť, ani si predstaviť silu toho prekvapenia, šoku. Ale kedysi zvedavý a teraz životom otrávený človek, z toho šoku prechádza rýchlo do dojčenského úsmevu. Už mi z tých úst aj sliny začali tiecť, tak som sa prebral a začal nástroj skúmať.

Mojím dotykom sa ,,mobil" ako som ho v duchu hneď pomenoval, zapol a presvetlil sa v jednu úvodnú obrazovku. V nej som jasne rozoznal konkrétne písmená, a dokonca slová. Žiadne zvoľte jazyk, wifi sieť apod.
V strede displeja bolo napísané meno. Neznáme meno i s dátumom... asi narodenia? Je mi to jedno teraz. To meno bolo:

Peter S.....13.05.1979

Pod ním svietili výrazne dve farebné ikony...to som vedel na prvý pohľad. Aj co znamenajú obvykle. Len to bolo nakoniec celé naopak.

Zelená ikona znamená vždy dobré, umozni vám pokračovať a
č

ervená vždy: Zrušiť, vypnúť. Zničiť. To ved je jasné...

Inštinktívne som tak prstom stlačil zelenú ...

Prístroj sa v zlomku sekundy rozlúčil vypnutím. V tom strašnom prekvapení som sa nezamýšľal že ťukám do kameňa či kusu skla. Akoby som vedel čo robiť a po sekunde oddychu som znovu prstom povrch aktivoval.

Dobre, zelená ma teda ďalej nepustila, skúsim červenú ikonu, a teda zrušiť. Znovu som uvidel to isté meno a priezvisko, s dátumom. Čo ma je po nejakom mene...stlačil som červené pole ...

,,Mobil" sa nevypol, naopak sa ešte viac rozsvietil, meno sa v jednom okamihu začalo mazať až pokým nesvietilo iba jedno slovo... zrušené.
Vtedy sa na mojom displeji rozsvietilo nové pole. Väčšiu absurdnosť ani nedokážem popísať.

Na mojom ultra high-tech zariadení sa zobrazil...výsledok športového zápasu. Určite to bol hokej, mená tímov už nie sú dôležité, ide o ich vzájomnú kvalitu...a svietilo tam:

Favorit-Totálny outsider
2:3 pp

V ten moment som fakt strácal poňatie o svete, a či si ešte aj ten kus skla z budúcnosti, zo mňa robí prdel.

A dokonca ešte v tom že tento zápas sa ani nehral pokiaľ viem. Tieto dva tímy hrajú zajtra veľmi prekvapivé finále MS v hokeji.

Táto hlúposť, to bolo to jediné čo mu v ten deň mobil poskytol. Mohol som doň ťukať, udierať, hádzať o všetky povrchy. Nič sa nezmenilo. Tak som ho hodil pod drez a musel sa ukľudniť... veľkou hrsťou liekov na môj pokazený život.

Prišiel nový deň, a ja s poludním som začal naberať vedomie...

Veľa som si toho nepamätal a bolo mi príšerne zle. Žiadna šanca to spraviť. Nedá sa ísť von, nič záujimavé tam už nie je. Niet s kým už ísť von. Celý život v riti. Takto vezúc sa v jednej malebnej depresii, som prečkal tie ukrutne dlhé štyri hodiny.

Povedal som si kedysi (predvčerom) že piť budem až po štvrtej hodine. Počkal som vo vytržení do 15:59 a s úderom poslednej sekundy som otváral naraz všetko čo bolo po ruke.
Keď sa začal vysielať v tv hokej bol som už značne ,, vzdialený". Kým však neprišiel zásah ,,zhora"...