DAR Z PEKLA

Dar z pekla bol úvodom do mojej prvej tvorby a prvou poviedkou. Napadla ma pri bezduchom ťukaní do mobilu a uvedomení si tej komplexnej zbytočnej šialenosti. Hodiny som znudený rušil jednu otvorenú stránku za druhou. Ale dopamín mi neustále kazal otvárať nové stranky. Aké by to bolo takto rušiť niečo iné. Vtedy sa mi v mozgu celý príbeh v minúte napísal, a bol desivý. Rozpoviem Vám ho....

Tak ako bol Peter otrokom moderných technológií, po celý svoj život príjemný živiť, skrátka pred tou ,,udalosťou''. Tak som dnes otrokom osudu či podivnej hry temných či nezemských síl . Sám neviem. Peter som totiž ja a príbeh píšem ako poslednú vec a už len pre seba.

Viem že som urobil mnoho rozhodnutí ktoré ma vženú priamo do žeravých pecí pekla, ak by sa peklo rozhodlo existovať. Čo pochybujem už teraz.

Ale to peklo a tie muky, trápenie... Tie som vlastne zažil a I v neskutočnej miere pôsobil.

Tento výraz si pamätajte, je dosť kľúčovým v celom príbehu,

Spravil som mnoho fatálnych rozhodnutí, teraz ma čaká konečne len jedno. A jeden koniec. A po Tom všetko je to to najviac čo môžem dostať. Ten najväčší dar. Životná výhra a aká....ha ha ha.

Kým sa k rozhodnutiu odhodlám, tak je asi vhodné sa vrátiť v čase naspäť a prežiť si to....spomenúť, desiť sa tej hrôzy akú svet nepoznal. Kým som ten svet nezníčil.

Všetko to začalo jedno nezvyčajné májové ráno roku 2023.

Práve som raňajkoval čo je u mňa skôr výnimka, ako pravidlo. Jesť mi nikdy nechutilo a bral som to ako stratu času. No v ten deň si dobre pamätám, že som mal nezvykle bohaté raňajky. A dokonca som si prispal, čo už bolo naozaj ojedinele.

Namiesto dvojitej dávky proteínového drinku to bolo naozaj tuhé jedlo, dokonca ovocie, zelenina. Neviem čo ma to pochytilo, asi som tušil že sa stane niečo zvláštne, niečo veľmi nezvyčajné.

Žil som sám, jedinou spoločnosťou mi boli moje každodenné rituály, ktoré ten deň ale dostali na ,,prdel". Ten zvonček som nečakal. Po celý čas čo tam žijem sa ani raz neozval. Teraz kričí, škrieka a ja skokom som pri dverách z toho šoku. Otváram dvere...

A tam nik. Bol to hlúpy žart? Zmätený idem zavrieť. Ale vždy predsa sa pozriete i na zem, predtým než sa zmierite s tým že nikto vám nezvonil, nikto vás nenavštívi...

Pozrel som sa letmo, a veru že tam niečo bolo. Malá krabica, ale oči zbystrené okamžite, strachom i zvedavosťou, rozoznali že to je niečo profesionálne zabalené , dokonca i s mojím menom. Takže nie žiadna detská lacná blbina, žiadny ukradnutý koláč a to len ak si vôbec dakto na mňa spomenul. S tou hračkou rodičia a koláče kradne babka jehovistom. A nepodarí sa štedro.

Okamžite som obal zúrivo zubami roztrhal, posral som sa...reálne a priamo v obývačke...len za to profi balenie. Na ňom len moje meno a dátum narodenia....Michal B......ý, XX YY 1985.
Zvláštne. Takisto krabica sama nič viac nepovedala. Vnútri ma však čakalo jednoznačne prekvapenie.

Som po celý život fanúšik modernej techniky, ale také niečo som ešte v rámci produktov všetkých top IT a telekom. spoločností nevidel. Žiadne logo, žiadny manuál...iba kus priehľadného, tvrdeného skla.
A na malom kuse papiera napísaná jedna život-meniaca veta...

Budúcnosť je tvoja, stačí sa len rozhodnúť...

Pozeral som na ten predmet i odkaz so záujmom hodným zavrhnutia. Bežalo mi v hlave mnoho myšlienok, ale žiadne sa nestretli. Len čisto impulzívne či až reflexívne som sa dotkol prstom povrchu toho čudesného predmetu.