Michell Bell Jonesonová

6 Toto nie je možné !

Hneď na ďalší deň som sa zobudila do krásneho a slnečného rána. Zobudila som sa celkom dosť skoro a tak som mala kúpeľňu len pre seba. Vošla som do kúpeľne zamkla za sebou a dala som si rýchlu rannú sprchu. O 20 minút som už bola nachystaná a preto som si išla sadnúť do spoločenskej a začala som si čítať moju novú knihu je o fantastických zveroch. O asi pol hodiny neskôr prišla profesorka McGonagallová aby vyvesila nejaký oznam. Slušne som ju pozdravila a ona sa na mňa usmiala a odzdravila mi. Profesorku mám celkom rada a aj ja som jedna z jej obľúbených študentiek. Niekedy sa ma zo srandy opýta ako sa povie nejaké slovo po slovensky. Najviac sa celá škola smiala na slove "guľôčka". Nikto okrem mojich bratov samozrejme to nevedel vysloviť. Profesorka odišla a ja som sa vrátila k čítaniu. Aj tak mi ale vždy oko a myseľ odbehovali k tomu oznamu. Tak som sa postavila a išla si ho prečítať. No problém bol v tom čo tam písalo. V skratke tam písalo že sa asi 6 žiakov má dostaviť dnes o 10  do riaditeľne a ja som bola medzi nimi. Okrem mňa tam boli len žiaci zo štvrtého ročníka. A jedno prázdne políčko. To sa mi nezdalo ale nechala som to tak. Dnes bolo voľno preto  nebol problém prísť o 10 do riaditeľne. Preto že už bolo pol ôsmej tak som sa vybrala na raňajky.  Sadla som si za chrabromilský stôl a nabrala si praženicu. Naliala som si tekvicový džús a dala sa do jedla. Pomaly sa už sieň začala plniť študentmi ktorý sa prišli naraňajkovať. Po raňajkách som išla na  školské pozemky konkrétne k jazeru. Tam som si rozložila na trávu vankúš a sadla si naň s knižkou v ruke. Keď bolo trištvrte na desať zobrala som si svoje veci a vykročila som ku hradu. Keď som sa zastavila pred riaditeľňou bolo o päť minút desať.  Presne o desiatej prišli všetci štvrtáci ale medzi nimi bol aj Neville ten sa na mňa milo usmial ako vždy. Vtedy mi došlo že to prázdne políčko bol asi on. Úsmev som mu opätovala a čakala čo sa stane ďalej. O chvíľku neskôr profesorka otvorila dvere a zavolala nás dnu. Mala pre nás nachystané aj kreslá. 

,,Sadnite si a teraz môžeme prejsť rovno k veci všetci ako ste tu sa od teraz stávate podprefektmi teda ak bude treba pomôcť prefektom alebo hlavným prefektom ale aj žiakom a profesorom musíte byť k dispozícii. Budete bývať v novom spoločnom internáte rozdelený ste po fakultách. Každá fakulta má svoju ubytovňu kde budete mať každý svoju izbu. Už dnes sa tam môžete nasťahovať. Ďakujem môžete ísť" Týmito slovami nás profesorka vyprevadila ale ešte dodala ,,Podprefekti chrabromilu vy zostaňte" povedala keď sme s Nevom už boli na odchode. Obaja sme sa otočili na päte a posadili sa naspäť do kresiel. Profesorka na nás pozrela napol milým napol prísnym pohľadom.

,,Ako najmladší podprefekti budete mať obmedzený prístup do niektorých častí hradu kam budú mať vaši spolužiaci prístup kvôli nočným hliadkam. Vy budete mať nočné hliadky len výnimočne a aj to len cez piatok alebo sobotu keďže ste vy slečna Jonesonová zo Slovenska tak máte možnosť informovať svojich rodičov cez moju telefonickú linku. Máte záujem zatelefonovať domov?" opýtala sa ma riaditeľka keďže sova by takú diaľku uletela minimálne za mesiac telofon bol oveľa lepši voľba. Samozrejme som prikývla a riaditeľka mi podala telefón. Bola to dosť staro vyzerajúca pevná linka. Zobrala som si ju od nej do rúk.   ,,Môžete ísť s vecami vám pomôžu dvaja škriatkovia. Slečna Jonesonová telefón mi vrátite zajtra. Dobrú noc" ,,Dobrú noc" povedali sme s Nevom naraz.