I hate Mikaelson family

minulosť

Rok 1820

Behala som po lese a snažila som sa ujsť pred nejakým upírom ktorý sa má snažil zabiť teda aspoň som si to myslela keď v tom som vybehla z lesa k nejakému veľkému domu a predomnou stály tri osoby dvaja muži a jedna žena a tak som bežala k nim

"Pmoc!"kričala som no než som stihla urobiť ďalší krok omdlela som únavou

Keď som sa však prebudila ležala som na nejakej posteli a vedľa mňa sedela tá žena ktorú som videla predtým ako som omdlela. Zmätané som sa pozrela  po miestnosti a potom som sa pozrela na ženu ktorá sa na mňa usmievala

"Som Rebekah a ako sa voláš ty?"opýtala sa ma a ja som sa na ňu smutné pozrela

"Ja nemám žiadne meno matka my do desiatich žiadne nedala presne tak ako môjmu bratovi"smutné som sa na ňu usmiala

"Si preživšia a tie potrebujú mať meno"usmiala sa na mňa a ja som iba nechápavo naklonila hlavu na stranu a tak pokračovala ďalej

"Čo tak Atena?"

"Atena?"nechápala som prečo práve takéto meno no ona iba prikivla a keď v Tom sa rozleteli dvere a do miestnosti vbehol môj o dva roky mladší brat

"Si v pohode vďaka Bohu"zasmiala som sa a objala som ho no vo dverách som si všimla ďalšej osoby a tak som sa musela usmiať

"Marcel nechaj ju si odpočinúť určite to potrebuje"povedal muž ktorý stál vo dverách

"Marcel?"nechápala som prečo mu tak povedal

"Áno to je teraz moje meno a to tvoje je?"chcela som mu odpovedať no Rebekah ma predbehla

"Atena volá sa Atena"usmiala sa na mňa a spolu z Marcelom opustila izbu v ktorej som bola no v izbe ostala už iba jedna osoba a tou bol ten muž ktorý stál vo dverách

"Som Elijah a som brat Rebekah"usmiala som a on mi úsmev opätoval

"Teší ma Elijah"povedala som mu on iba kývol hlavou a opustil izbu a tak som sa rozhodla že si ešte trochu oddýchnem a za pár minút som aj zaspala

Keď som sa prebrala hneď som opustila izbu no v tomto dome som sa nevedela vyznať a na chodbe som narazila do osoby ktorú ešte nepoznám a taktiež som spadla na zem.

"Ospravedlňujem sa nevidel som ťa si v poriadku"vyzeral byť milo a tak som mierne prikívla.

"Som Niklaus"povedal a podal mi ruku ktorú som neochotne prijala

"Si Atena však"povedal a ja som prikivla a usmiala som sa na neho

"Hľadám Rebekah nevieš kde by mohla byť?"neochotne som sa ho opýtala a on prikyvol

"Pôjdeš dolu po schodoch mala by byť dole"prykivla som a hneď som sa rozišla dolu schodami kde som našla Rebekah

"Tu si hľadala som ťa"povedala som jej a ona sa na mňa milo usmiala

"Aj ja teba poď chcem sa s tebou porozprávať"povedala mi vydala sa smerom von z domu a ja hneď za ňou

"O čom si mnou chceš hovoriť?"

"Chcem aby sme si nastavili nejaké pravidlá"trocha ma to vystrašilo pretože som sa bála o čo pôjde ale aj tak som prikývla aby pokračovala

"Nechcem aby si mala niečo s mojimi bratmi bude to ako sesterský sľub dobré?"mala som síce štrnásť ale aj tak som radšej prikivla a usmiala som sa na ňu ale to čo urobila som nečakala.
Rebekah ma objala za čo som bola veľmi rada pretože to ešte nikto nikdy neurobil