Hope(nádej)

~4~

Klausov pohľad
___________________________________________

Už to bol týžďeň čo Christin odyšla. Iba raz som s ňou volal a nič nevravela. Ale bol tam počuť niaký hlas. Bol mi povedomý ale nevedelsom komu patrí. Dúfam že je v poriadku. A že sa z nej nestal ešte ten TRIBRIT.

Zrazu vošli moji všetci súrodenci do mojej kancelárie. Mali divný výraz v tváry. Musel som sa v duchu zasmiať.

Ja:„ Čo si prajete?"

Elijah:„Máme problém."

Rebekah: „ A veľký."

Kol: „Nebude sa ti to páčiť. Je to v Mystic Falls. Je tam Katarína a má mesačný kameť+ má čarodejnicu a ak je tam aj Christin tak ju premení a tvoju vlkodlačiu stránku skryje. Už nebudeš hybrit."

Ja: „Okamžite odchádzame!!!"

Povedal som a oni prikývli. Zobral som si potrebné veci a kľúče od auta. Nasadol som si do môjho auta a na miesto spolujazďcta si sadol Elijah. Do druhého auta si sadli Rebekah a Kol. Za cca 5- hodín sme boli v Mystic Falls. Išli sme rovno do nášho domu. Ako sme sa usídlili šli sme hneď do baru. Tam sa dajú zistiť všelijaké+ dobré informácie.

Vošli sme tam a počul som a hlavne som videl ako sa Christin zabáva a ako jej ten inbecil Stefan dal bosk. Ona sa nebránila a potom povedali že sa milujú. Keď som to počul až ma striaslo. Po chvíli sa otočila a všimla si ma.

Christin pohľad

___________________________________________

Keď som ho tam videla prestala som sa usmievať. Začalo mi byť srdce ako keby som práve dobehla do cieľa v niakom maratóne. Keď ma tak uvidel Stefan otočil sa a povedal ostatným že je rodina Mikaelson späť.

Zdvihla som sa a išla k nemu. Stála som vedľa neho tak blízko že som cítila ako dýcha. On sa usmial tým jeho bad boy úsmevom a ja som mu dala takú silnú facku že sa doslovne otočil. Obyšla som ho a išla domov. Myslím domov k Stefanovi.
___________________________________________

Krátka kapitola. Ale asi dnes víde ďalšia. Dúfam že sa páčila.

Pozdravujem moju bff
_Mona28_ Ahooooj

Vaša Christin