𝒾'𝓂 𝒷𝒶𝒸𝓀 𝓈𝒾𝓈𝓉ℯ𝓇 || 𝑆𝐾 / DOKONČENÉ

New York 1977.

Zmýlila som sa, naozaj ma tam nechali! Bez kvapky krve, ma nechali vyhladovať! Už som sa ani nesnažila utiecť pretože sa to nedalo. Bola som taká slabá že som ledva dýchala, už aj to bol problém. To si vybavím s každým osobne keď sa odtiaľto dostanem. Čož neviem kedy bude ale hádam ma tu nenechajú navždy. Klaus si ich nájde, a moja pomsta nebude potrebná. Teda ak nepôjde aj po mne čož by som rada nebola. Tých 500 rokov mi bohato stačilo.

-

Zrazu som pri mojom bezvýznamnom premýšľaní počula kroky. Zdalo sa mi ako zázrak že sa niekto uráčil prísť. Kto to asi bude? Žeby Elena? To si nemyslím. Skôr ten krásavček ktorý ma sem zavrel. Alebo ma niekto prekvapí? Dúfam že to nebude prednášateľ. Na prednášky naozaj nemám náladu. Ale dúfam že priniesie nejakú krv aby som mohla rozumne premýšľať, alebo rovno príde živý balíček krve.
Keď sa dvere pomaly otvárali, videla som občas rozmazane a občas zaostrene. No to čo som videla v dverách ma zarazilo.
,,Katherine."
,,Ahoj sestrička, máme sa?".
No skoro ma porazilo. To sa už aj Katherine dostala skôr z krypty než ja z nejakej smradľavej pivnice? To ma naozaj podržte.

-

,,Nevedela som že po mne ideš, až kým mi to Stefan neoznámil. Zaskočilo ma že si na žive, ale ešte viac ma zaskočilo že ideš práve po svojej dobrej sestričke."
,,Nehraj tu divadlo Katherine, za 500 rokov si si na mňa ani raz nespomenula a teraz sa hraj na sestru roka."
Zrazu som pre ňu sestra? Ani sa ma nesnažila nájsť!!!
,,To sa mýliš sestrička. Len som nemala čas ťa hľadať pretože som bola prenasledovaná Klausom Mikaelsnom, ak ti to meno nič nehovorí, tak ti pamäť osviežim. Ale aby som ti dokázala to že mi niesi úplne ukradnutá..."
Rozviazala mi laná, a šla po sáčok s krvou. Aj tak jej neverím nech si nemyslí že sme nejaké sestry roka alebo čo. Napila som sa krve a cítila som ako som sílila. Keď som stála oproti Katherine, upíriou rýchlosťou som odtrhla nohu stoličky a zapichla ju Katherine pod srdce.
,,Nemysli si že ti toto zožeriem, Katherine. To čo si urobila sa nedá odpustiť ani keby si mi zachránila život 500x. Možno na iných by to fungovalo, ale na mňa nie."
A zapichla som jej "kôl" ešte hlbšie a rýchlo som pŕchla. Bola som v krásnom dome, s obrovským stropom, obrazmi a podobne. Dosť mi to skôr pripomínalo sál než dom. Niekto vchádzal do domu, tak som sa skryla za roh. Najprv som nevedela kto to bol, no potom som si spomenula. Čierne havranie vlasy, vyšší, kožená bunda. Je to Damon Salvatore. Nezmenil sa ani trochu. Ten úškrn si pamätám už dosť dlho. A hneď vám poviem ako sme sa poznali.

-

New York, 1977
,,Ako taká krásna dáma môže sedieť sama pri stole?"
Ozval sa hlas za mnou. Otočila som sa a pozrela na neho, ostal zarazený a nevedela som prečo. Bol to upír, bol až moc nápadný. Krv bola z neho priam cítiť na 100 míľ.
,,Keby ste sa nespýtali, sedím tu sama do konca večera."
,, Katherine?". Prisadol si ku mne a obrátil sa na barmana a ovládal ho.
,,Nalej tuto slečne panák whiskey."
A barman urobil presne to, na čo ho ovplyvnil. Odkiaľ pozná Katherine? Toto bolo až moc čudné.
,,Katherine nevedel som že žiješ... Myslel som si že ťa zapálili v kostole videl som ten kostol horieť."
,,Nie som Katherine"
,,Tak to som si ju asi pomýlil len s nejakým človiečikom ktorý sa na ňu až moc podobá. Niesi náhodou hladná? Ja totiž áno."
A zrazu sme sa ocitli v prázdnej chodbe kde ma držal opretú o stenu a už už sa chcel zahrýzť do môjho krku.
V mžiku som ho ako nič pretočila tam kde som bola ja a mala žilky pod očami a vycerené zuby.
,,Buď si až moc hlúpy mladý upírik, alebo ti to je jedno? Arogantných tupcov moc nemusím. Som minimálne o 400 rokov staršia než ty. A odkiaľ vlastne poznáš Katherine!?"
,,To je na dlhé rozprávanie."
,,Ja mám času dosť, hovor."

Takže ďalšia časťťť😂!! Dúfam že ste sa tešili pretože toto mi zaberá dosť času písať. Ale tak baví ma to a dúfam že aj vás! Tešte sa na ďalšiu časť. Zatiaľ ahooj a pekný zvyšok dňa:)).