Celý diel z pohľadu Johnna.
Chcem zomrieť, odísť z tohto pekla, ja už nevládzem ďalej. Tieto myšlienky mi behajú po mysli už dlhú dobu. Slzy mi stekajú po tvári a ja na motorke míňam lúku. Prší. Aspoň niekto mi rozumie, aspoň niekto plače so mnou. Neplakal som no nepamätám sa, je to dlho, asi od desiatich rokov.
Mám 17 môj živo.. nie to nie je život.. toto peklo je mojím domovom. Pridám plyn tak že idem naplno, užívam si to. Teda ak si narkoman môže niečo užívať.
V tom ho zbadám, betónový múr dlhý asi desať metrov vysoký tak štyri. Neviem načo tu je uprostred ničoho, ale to ma teraz netrápi.
Idem skoro letím dole kopcom maximálnou rýchlosťou akú táto vecička dosiahne, wooo, ja letím, letím studený vzduch mi šľahá do rúk ba ma až páli...svet akoby zastal a ja v spomalenom filme letím cez lúku...Naberem kopec a to ma vymrští do vzduchu ...Zbohom...Naposledy sa nadýchnem...Privriem oči a nechám sa hodiť do toho múru....Zomriem ako slobodný.
*o niekoľko týždňov*
S veľkou bolesťou sa zobúdzam, nevidím nič len biely strop nado mnou a počujem hučanie svetiel. Zatváram oči a dúfam že toto je len zlý sen, veď ja som zomrel.
Deň za dňom plynie a ja zakúšam skutočnosť, prežil som, som späť v tomto pekle, bez šance úniku z tejto cely. Nemám chuť vstať, nemám najmenší dôvod otvoriť oči.
Všetko mi je jedno, neviem koľko tu ležím, možno mesiace..nie vlastne už niečo cez rok mám 19 ale ja som sa tohto nechcel dožiť. Sestričky a doktori sa striedajú, niečo mi vravia no ja nepočúvam, nemám náladu, nemám dôvod počúvať. Nemám dôvod žiť.
Neviem ako ale som vonku...ja som zdrhol? Ako ako je to možné ? neviem lebo ešte stále ma bolí pozrieť sa okolo na tento desný svet.
S fľašou v ruke, poriadne opitý sa pokúšam dostať niekam, kam to neviem, hlavne preč odtiaľto. A v tom ju zbadám. To dievča sa ku mne približuje, sadá si vedľa mňa a "Je úplne jedno kde som. Stále som ten istý. Stále som pankhart z ulice. Chalan čo nestojí za veľa. Chudák. Díler. Striptér. Nikto." Neviem prečo som jej toto povedal. proste to zo mňa vyletelo. Áno vždy som bol len nejaké číslo len...
Mojím domovom...ak sa to dá tak nazvať bola ulica. v lete sme prespávali na ihriskách v parku na lavičkách a v zime som spal zo začiatku v decáku. Im bolo jedno či som tam bol alebo nie.
No neskôr, keď som si začal pichať to bolo riskantné, nemohol som tam chodiť a tak som odišiel do rakúska. Poznal som tam pár chalanov býval som u nich, avšak problém bol z peniazmi zo začiatku som niečo mal ale potom keď som nemal nič bolo to zlé, priam hrozné. Najprv som pomáhal s pašovaním no keď tých hlavných chytili znovu som nemal prachy už som nemal ani heroin, pýtam som sa chalanov čo robia.
Povedali že chodia do striptíz klubu...od momentu keď som tam vstúpil som bol handra, proste nikto. Nevážil som si sám seba, nieto ešte niekoho iného. Bol som chodiaca bábka, človek...kus handry s ktorým sa ohadzovali. Stratil som úplne všetkých a všetko.
