poviedky o láske

prvá poviedka

Sedím v knižnici obklopená tonami kníh, ktoré vyžarujú starobou a neskutočnou vôňou. Cítim sa ako doma vďaka nim. Nie len vďaka nim, ale aj preto, že po mojom boku je človek, ktorého milujem. Čítame spolu rôzne príbehy, držíme sa za ruky a len tak spolu trávime čas. Čas, ktorý je pre mňa cennejší než čokoľvek iné. On je ten, ktorý ma dokáže objať ako nik iný. Keď sa naše pohľady spoja je to ako rozprávka. Je to ako jeden z tých príbehov. Naša láska je vytrhnutá kapitola z knihy. Napísaná zlomenou osobou, ktorá každému praje čistú lásku. 

Pri odkladaní kníh do police mi vtisne bozk na pery. Pri ňom sa cítim ako doma. On je môj domov, moje bezpečie, moje teplo. Vraciam sa k nemu vždy, keď sa cítim zle. On je tu pre mňa, keď nikto iný mi nevie pomôcť. On je tu, keď potrebujem oporu. Milujem byť v jeho tuhom zovretí. Cítiť jeho dotyky na mojom tele. Cítiť jeho vôňu v mojej blízkosti. 

Po odovzdaní kníh kráčame daždivým mestom. Ruka v ruke a uvedomujem si, že mám všetko po čom som vždy túžila. Dážď nám steká po tvárach a z neďalekej kaviarne počuť klasickú hudbu, v tom sa zastaví, chytí ma za ruku a začneme tancovať. Neprekáža nám absolútne nič. Usmievame sa a užívame si prítomný okamih. Drží ma za pás a vykrúca ma akoby to malo byť naposledy.

Prídeme domov, uvaríme si teplý čaj a zakryjeme sa dekou. Drží ma v pevnom objatí a ja pomaly zaspávam.

No a v tom zisťujem, že to všetko bol len útržok z knihy, ktorú čítam. Slzy mi stekajú po lícach a uvedomujem si, že som na všetko sama a takýto vzťah môžem čítať len v knihe.