Pohyb, bratia!
Z hodín sú minúty, i tie sa krátia
Druhom v zbrani
Čo v zákopoch život tratia
Pod dažďom žeravého olova
Nechránení...
Čujete to?
Brúsi kosu potvora!
Zubami škrípe, v odpornom úškrne
Čaká kým dych bratov ustrnie...
Nuž zničme ju, jej vládu skončime!
Nech ona hlási poplach!
Zabíja ona? Budeme i my!
Od Tatier až po nížiny
Každého démona v našej zemi
Spáli hnev Boží na prach!
Podrážky zabubnujú na kov,
Trupom-truhlou zaznie
Zvuk nebojácnych krokov.
Pohnú sa piesty, zakašle motor
Strach vo vzduchu viazne,
Srdcia búšia, no vlastne..
..smrť si nás všetkých počká.
A tak nie doma zavrieť očká-
Lež v boji zomrieť- je mi krásne!
Odlepia sa od zemi,
Rovnakí, no zmenení.
Z chlapcov muži
Letia svojej vlasti slúžiť.
Vstriec smrti na pomoc bratom,
Vstriec smrti, čo kosu chystá,
Vstriec smrti pod padákom,
Vstriec smrti, je im istá...
Smrť ma čaká, no vôľa žiť nechýba.
Zomriem, niesom na pochybách.
Nos puškou v ruke a ohňom v duši
Olovom do čertov búšiť
Budem do posledného dychu,
Do poslednej kvapky krvy,
smrteľného vzdychu!
Nadýchnem sa, stisnem krížik,
Čas výskoku sa rýchlo blíži.
Motory revú, zaznie zvon,
Čas vzchopiť sa a skočiť von.
Čas hrdinských činov.
Čas výsadku nad otčinou.
Tichá modlitba prehluší hluk,
Odovzdávam sa do Božích rúk.
Do tvojich rúk porúčam svojho ducha
Nech povedie ma tvoja ruka!
YOU ARE READING
Výsadok nad otčinou
PoetryKeď zem stoná a vzduchom lietajú šrapnely, hrdosť a sláva rýchlo mizne v zdesených očiach.