Výsadok nad otčinou

Pohyb, bratia!

Z hodín sú minúty, i tie sa krátia

Druhom v zbrani

Čo v zákopoch život tratia

Pod dažďom žeravého olova

Nechránení...

Čujete to?

Brúsi kosu potvora!

Zubami škrípe, v odpornom úškrne

Čaká kým dych bratov ustrnie...

Nuž zničme ju, jej vládu skončime!

Nech ona hlási poplach!

Zabíja ona? Budeme i my!

Od Tatier až po nížiny

Každého démona v našej zemi

Spáli hnev Boží na prach!

Podrážky zabubnujú na kov,

Trupom-truhlou zaznie

Zvuk nebojácnych krokov.

Pohnú sa piesty, zakašle motor

Strach vo vzduchu viazne,

Srdcia búšia, no vlastne..

..smrť si nás všetkých počká.

A tak nie doma zavrieť očká-

Lež v boji zomrieť- je mi krásne!

Odlepia sa od zemi,

Rovnakí, no zmenení.

Z chlapcov muži

Letia svojej vlasti slúžiť.

Vstriec smrti na pomoc bratom,

Vstriec smrti, čo kosu chystá,

Vstriec smrti pod padákom,

Vstriec smrti, je im istá...

Smrť ma čaká, no vôľa žiť nechýba.

Zomriem, niesom na pochybách.

Nos puškou v ruke a ohňom v duši

Olovom do čertov búšiť

Budem do posledného dychu,

Do poslednej kvapky krvy,

smrteľného vzdychu!

Nadýchnem sa, stisnem krížik,

Čas výskoku sa rýchlo blíži.

Motory revú, zaznie zvon,

Čas vzchopiť sa a skočiť von.

Čas hrdinských činov.

Čas výsadku nad otčinou.

Tichá modlitba prehluší hluk,

Odovzdávam sa do Božích rúk.

Do tvojich rúk porúčam svojho ducha

Nech povedie ma tvoja ruka!