Všetci mi gratulovali. Iba som ďakovala, ďakovala a ďakovala. Ale všetci boli milý. Naoko stál vedľa mňa. Akemi neviem kde bol. Po niekoľkých hodinách, Aspoň usudzujem, som mohla ísť spať. Kráčala som k Akemimu ale už spal. Tak som sa otočila a motala som sa. Nakoniec som našla Naoka a zaľahla k nemu. ,,Kaede? Nemáš spať pri Akemim?,, prekvapene sa spýtal. Niečo mi vyšlo z úsť ale slová to neboli. Zavrela som oči a spala.

Slnko jemne svietilo. Pomaly som otvorila oči. Zacítila som niečo mäkké. ,,Naoko?,, spýtala som sa. Predo mnou sa vyčaril krásny pohľad. Slnko akurát vykukovalo z obzoru. ,,Kaede!,, zvolal Akemi keď ma videl vstávať. ,,Je v poriadku. Spala pri mne.,, zasyčal Naoko. Kútikom oka som pozrela či sme hore len mi. Samozrejme že nie. ,,Už ťa mám po krk. Stále len ja hneto. A ja tamto. UŽ MI LEZIEŠ NA NERVY! Keby som vedel že mi budeš chcieť prebrať Kaede tak sa s tebou nikdy nezačnem baviť!,, vrčal nahnevane Akemi. Pozrela som sa najprv na jedného a potom na druhého. ,,Vážne?! Kto ti dal právo mne niečo vykrikovať!? AK VIEM DOBRE KAEDE JE URČENÁ AJ MNE NIE?! Bola unavená... Nechcela ťa budiť.. Ale aj tak za to môžem JA?!,, vrátil mu naspäť Naoko. Zatiaľ sa okolo nich vytvoril dav. Nevedela som čo robiť. Na jediné čo som sa zmohlo bolo vrčať na nich oboch ja. ,,TAK TO HÁDAM STAČILO?! SME V OÁZE! NA MIESTE KDE MÁ BYŤ MIER A NIE HÁDKY!,, Obidvaja na mňa prekvapene pozreli. ,,Ak sa budete takto správať ďalej budem vás musieť vyhostiť z oázy.,, rozhodnuto som rozkázala. ,,Kaede to nespravíš, že nie?,, spýtal sa Akemi. Naoko iba prikývol a poklonil sa. ,,Toto si želá Luna.,, povedal. Akemi nahnevane zavrel oči a poklonil sa. Ku mne podišiel Kendall. ,,Koho si Luna prajete aby vám pomáhal strážiť oázu?,, spýtal sa. Skúmavo som pozrela na Akemiho a Naoka. ,,Každý z jedného druhu mi budú pomáhať. Pod jednou prosbou. Chcem aby ste mi vy pane robili osobnú stráž.,, -Tento žil aj za mojich čias. Skvelé rozhodnutie a veľmi rozumné Kaede.- usmiala som sa. Kendall sa poklonil. ,,Teraz vy dvaja. Vstaňte.,, rozkázala som im. Obidvaja sa pozreli mi do očí. Nevydržala som to a odvratila som zrak. -Dúfam že som spravila dobre Emiyo- smutne som pošepkala. Rozišla som dav a kráčala som hore do svojej diery. Keď som k nej došla zbadala som skupinku Kiwinn. Sadla som si pred ňu. Je to von. Už som vedela že je to tak ale nemuseli to vedieť ostatný. Podišiel ku mne mladý Kiridian. ,,Luna smiem vedieť prečo si želáte z každého druhu jedného?,, Pozrela som sa hore do nebies. ,,Lebo by nebolo fér k ostatným že by boli len oni. Každý tvor vie dáko chrániť. Nech je malý alebo veľký. Stále vedia pomôcť.,, vysvetlila som svoje rozhodnutie. On len chápavo prikývol a odišiel. 

K večeru som zišla dole a rozprávala som sa so všetkými. Pochopili moje rozhodnutie a aj prečo som skríkla na Akemiho a Naoka. Nevidela som ich od vtedy. Posmutnela som. ,,Ste veľmi múdra Luna. Zobrali ste svoju rolu vážne. Vedeli ste že porušujú mier tým že sa hádaj-,, prerušila som ho. ,,Šli si po krkoch. Zastavila som ich tesne predtým.,, opravila som ho. Všetci chápavo prikývli. Po chvíli som všetkých rozpustila že si potrebujem prečistiť hlavu. Kráčala som okolo oázy. Začula som znova krik. Kráčala som k tomu hluku. ,,Teraz nás nenávidí. A to len vďaka tebe!,, hneď som vedela kto to bol. Akemi! A... Naoko naňho pozeral s hnevom ale nepovedal nič. ,,Nepovieš k tomu nič?! Ha!.. vedel som to. Chceš sa jej vzdať aby som ju mohol mať len aby si zachránil kamarátstvo. Typický Naoko. Vždy hľadieť na dobro ostatných ako na dobro seba.,, zarazila som sa. Čo? Naoko si ma všimol. Najprv bol prekvapený ale potom dal naspäť svoj nahnevaný výraz. Nechcel ma prezradiť. ,,Nepovieš nič. A že kto si ju zaslúži. Samozrejme že ja!!,, zhukol naňho. Naoko sa naňho pozrel už spytavo. ,,Nechcem aby si sa k nej približoval jasné?,, prikázal mu. Naoko len prikývol. Nezvládla som to. Rýchlo som sa rozbehla preč. Zastala som až pri jazere. Čo sa to s ním stalo. Však bol tak milý. -Emiyo?!- zvolala som na ňu. -Dieťa! Stalo sa niečo?- spýtala sa s materským prístupom. -Oni sa pohádali ja som ich upozornila že ak sa to bude opakovať tak že ich vyhostím. A Ameki to hodil všetko na Naokiho a mu zakázal aby sa ku mne približoval. Čo som to spravila?!- skuvíňala som. -Čo sa to z neho vyklulo. Počúvaj ma dieťa. Nech nezistí že to vieš. Bude sa hrať že je všetko v poriadku. Hlavne mu neskoč na rozprávky ktoré ti nakecia, dobre?- poradila mi Emiyo. -Dobre- to bolo jediné na čo som sa zmohla. Zavrela som oči. Cítila som niečo ale nevedela som zatiaľ čo. Puto ani Med som necítila. Hneď som otvorila oči. Niečo sa deje. Bežala som kde odpočívali Wardeny. ,,Luna! Toto sme našli.,, ukázal malé telíčko Aesho. Obzrela som si ho podrobnejšie. Roztiekli sa mi oči. ,,Sestrička.,, Všetci zostali v šoku. ,,Sestrička moja. Kto ti to spravil? Čo sa ti to stalo?,, pýtala som sa sama seba. Wardeny ma obkolesili. ,,Mrzí nás to Luna.,, ľutoval ma jeden z Wardenov. Kaede musíš sa vzchopiť. Postavila som sa. ,,Nech máš cestu k mesiacu bližšie,, pošepkala som a  začala som hrabať. Po chvíli bola dosť veľká kde som ju mohla uložiť. Poprosila som jedného z Wardenov o pomoc. Položil ju a ja som ju pomaly zahrabala. ,,Nech je tvoja cesta k mesiacu bližšie,, zborovo povedali Wardeny. ,,Ďakujem. Nech sa častejšie striedajú na krajoch oázy a nech idú v dvojciach. Nechcem aby sa dakomu dačo stalo.,, rozkázala som. Wardeny súhlasne prikývli. 

Strážila som akurát najmladších tvorov z celej oázy. Spali pokojne. Usmiala som sa. Zacítila som že niekto vošiel do jaskyne. Už som chcela vyštartovať ale zastala som. ,,Naoko?,, Smutne sa usmial. ,,Toto je asi posledné čo môžem spraviť.,, pošepkal  a podišiel ku mne. Oprel si hlavu o mňa. ,,Viem čo ti povedal Akemi Naoko.,, pošepkala som aby to počul len on. Naoko prekvapene pozrel. ,, Bojím sa ho Naoko.,, 

,,Bojím sa čo spraví ďalšie,, 

Nočná oblohaWhere stories live. Discover now