Little Stark

1. Pravda

Moje oči sa zatvárali a ja som nevnímala nikoho okolo seba. Ich slova boli pre mňa tlmené a tiché, nerozumela som im nič. Moja hlava padala k stolu a viac si už nepamätám. Môj život je o niečom čo by veľa ľudí nepochopilo.
Tretia osoba
Keď zrazu Ela odpadla, všetci boli na nohách. Jej rodičia a jej kamarátka, rýchlo bežali k nej a snažili sa ju prebrať ale márne, nedarilo sa to. Potrebovali urýchlene lekársku pomoc. Otec El neváhal a zobral svoju jedinú dcéru do rúk a odniesol ju do autá. Jedine čo teraz chcel, bolo ju mať v bezpečí nemocnice a zistiť prečo odpadla. Rýchlo nastúpil aj on a rýchlo išiel k nemocnici. Keď sa dostal k nemocnici, tak nečakal na nič a nikoho, vzal svoju dcéru a odniesol ju na recepciu. ,,Potrebujem pomoc." Povedal otec El skôr to zakričal na celú nemocnicu. Pribehla k nemu sestrička a hneď volala doktora. Mladý doktor, ju vzal ihneď. Na nič nečakal a odniesol ju od otca preč. Aj keď sa snažil ísť otec El za ním, sestrička mu to nedovolilo, márne tam kričal, plakal ale svoju dcérku, teraz vidieť nemohol aj keď veľmi chcel. Vyšetrenie trvalo už vyše hodinu, otec El sa už prechádzal tam a sem, občas sedel ale to mu nevydržalo dlho. Vzápätí vyšiel doktor, ktorý nemal úsmev na tvari, podišiel bližšie k mužovi ktorý sa tam prechádzal a nemienil sa zastaviť. ,,Vy ste otec El?" Opýtal sa ho mladý doktor, ktorý sa snažil oznámiť niečo, čo asi počuť nebude chcieť. ,,Áno som, čo je z mojou dcérou,pán doktor?" Opýtal sa ho vzápätí otec El. ,,Vaša dcéra potrebuje ihneď darovať krv, inak to nebude s ňou dobre." Keď mu to doktor oznámil, tak sa zosypal. Sadol si na zem a začal plakať ale potom sa postavil. ,,Tak jej ju poďme darovať." Povedal rozhodnuto, že svoju dcérku zachráni za každú cenu. ,,Prv ale musíme urobiť vyšetrenia, či ste vhodný darca." Povedal mu doktor a on na neho pozrel, div sa že mu jednu nevrazil. ,,Je to moja dcéra vy idiot! Som vhodný darca!" Zakričal na neho a doktor sa usmial. ,,Je to štandardný postup pane." Snažil sa byť milý ale pán bol práve dosť nahnevaný ale súhlasil, možno to bolo správne. Išiel za doktorom, kde mu spravili vyšetrenie. A čakali na výsledky a tam sa to začalo všetko komplikovať. ,,Pane, nie ste vhodný darca." Oznámil mu to ako hotovú vec. ,,Ako? Som jej otec!" Zakričal na neho a strčil do neho. ,,Ani nám sa to nezdalo a tak sme pre istotu, urobili testy DNA a vy nie ste otec El." Keď mu to doktor oznámil, nemal tam čo viac robiť. Sedemnásť rokov vychoval cudzie dieťa, len to mu išlo hlavou, vybehol z nemocnice a odišiel preč.

El
Chcela som otvoriť oči, keď už som ich mala otvorené. Tak som ich okamžite zatvorila, svetlo mi nerobilo dobre ale prekonala som sa a otvorila som ich, vedľa na stoličke sedela moja matka ale otca som nikde nevidela. Čo mi bolo divne, bol vždy pri mne. ,,Mami." Zašepkala som a ona sa rýchlo postavila a išla ku mne a pobozkala ma na čelo. ,,Vieš ako si ma vydesila." Oznámila mi to ako hotovú vec, ju a vyvesiť? Tomu sa mi veriť nechcem ale snažím sa tomu veriť. Moja matka na mňa nikdy nemala čas, nikdy pri mne nebola keď sa niečo sa stalo ale otec áno. ,,Budem sa tomu snažiť veriť a kde je otec?" Opýtala som sa jej a ona sa začala prechádzať po izbe a keď už mi išla odpovedať do izby vošla sestrička, keď zbadala že som hore, išla niekam asi pre doktora myslím a nemýlila som sa. Po pár minútach vošiel dovnútra mladý doktor. ,,Dobrý deň mladá slečna, tak ako sa Vám spalo?" Zasmial sa ale mne do smiechu nebolo. ,,Nie ste vôbec smiešny a už vôbec tým vašim humorom zaujímavý." Žmurkla som na neho a moja matka radšej odišla preč. Ako inak, nič iné sa od nej nedalo čakať. ,,Snažil som sa byť len trochu milý." Usmial sa ale ja som stále úsmev na tvári nemala. ,,Tak Vám to nejde a teraz chcem vidieť svojho otca." Doslova som na neho vyhukla a to dovnútra prišli dvaja muži a podišli k doktorovi. ,,Sme agenti S.H.I.E.L.D.U a prišli sme pre Eleonor Moren Starkovu." Prehovoril starší a ja som sa na neho pozrela, keď povedal to posledné priezvisko, bohužiaľ to priezvisko som poznala ale to čo mi rozprávala matka. Jej láska, milovala aj keď mala otca. ,,Aká Starkova? Ja som len Moren!" Postavila som sa s postele a vytrhla som si z rúk všetko, čo som tam bola a podišla k tým dvom agentom. ,,Vysvetlujte." Stala som pred tým starším. ,,Neviem či by som mal ja, mala by Vám to oznámiť vaša matka a nie je slečna Eleanor." Keď mi to povedal všetko mi začalo dávať zmysel. ,,Nechcete mi povedať, že ja som dcéra Starka? Toho Tonyho? Všakže?" Keď som sa to opýtala a obaja aj doktor sa pozreli na zem, tak som neváhala a vybehla som na chodbu pred svoju izbu a tam som uvidela stať svoju matku. ,,Ako si to mohla urobiť, mne alebo otcovi? Ako? Si tá najhoršia matka, akú poznám! Nikdy si sa o mňa nestarala! Nikdy si sa nezaujímala čo mám rada, čo ma baví ale hlavne že si chodila baviť so svojimi kamarátkami! Ľutujem aj toho Starka! Aj toho si sedemnásť rokov klamala že má dcéru, čo si ty za ženu? Čo?" Práve som jej povedala všetko čo som mala na srdci. Chcela mi niečo ešte povedať ale odišla som. Prvé čo som spravila išla k tým dvom agentom. ,,Tak že mám ísť s vami? A kam?" Opýtala som sa ich, vedela som že s tou ženou, ktorá sa nazýva mojou matkou, s ňou bývať nechcem a keď je jediná možnosť bývať so Starkou, aj keď to veľmi nechcem ale radšej s ním ako s mojou matkou. ,,Do Stark Tower slečna Starkova." Usmial sa na mna a ja som prekrútila som očami. ,,Slečna Moren, žiadna Starkova! Ďakujem." Povedala som a on len prikývol na súhlas že chápe. Keď sa všetko vybavilo z doktorom, podpísať samozrejme musela moja matka aj keď nesúhlasila s tým že idem Starkovi ale predsa je to môj otec, a popravde ani ma nezaujíma čo tá žena chce. Ty dvaja agenti, ma doniesli k autu, sedela som vzadu, oni si nastúpili a išli sme. Cesta trvala dvadsať minút a keď sme sa tam dostali, hneď vo dverách nás privítal nejaký hlas, robot asi. Išli sme ďalej a n gauči sedel on, môj otec. Známy Tony Stark alias ako ho všetci poznajú Iron man. ,,Ahoj rad ťa spoznávam Elaenor." Postavil sa a podišiel ku mne bližšie a chcel ma objať, čo som mu samozrejme nedovolila a odstúpila som ďalej. ,,Aj vás rada spoznávam ale nečakajte že Vás budem volať oci alebo niečo v tom zmysle, mala som len jedného otca a tak to ostatne. Aj keď sa asi všetko zmenilo, a ďakujem, že tu môžem byť, s ňou nechcem byť." Další môj preslov skončil a Stark sa len usmial sa prikývol. ,,Neboj, nežiadam aby si ma volala otec alebo niečo v tom zmysle. Kľudne ma volaj Tony a to že tu môžeš zostať je len maličkosť, čo pre teba drahá." Usmial sa sa znova a tento krát som sa musela usmiať aj ja. Neviem ako to dokázal ale vyčaroval mi na tvári úsmev. ,,A prosím všetci nech ma volajú El, Eleanor je strašne. A ešte jedna otázka, ak teda môžem." Znova som sa usmiala, čo sa to deje, nikdy som s toľko neusmievala, čo teraz. ,,Dobre, oznámim každému aby ťa volali El a samozrejme pýtaj sa koľko chceš." Odpovedal mi a odišiel pre pitie ktoré mi podal. ,,Kde budem mať izbu? Išla by som sa prezliecť najradšej a osprchovať." Povedala som mu a vodu som si zobrala, vypila som ju hneď. Bola som už smädná. ,,Poď, ukážem ti." Povedal mi môj nový otec teda pán Stark a zobral ma za ruku do nejakej izby, bola zariadená dobre, až veľmi. Lepšia ako moja izba, ktorá bola oblepená samými plagátmi, čierna stena a skriňa a posteľ. Nič viac, otec mi chcel kúpiť viac ale tá neviem ako ju mám nazvať, nechcela dopriať nikomu len sebe. Mykla jemne hlavou, aby sa prebrala s tej spomienky na svoju izbu a svojich rodičov. A pozrela sa na pána Starka. ,,Je to tu nádherne, ďakujem." Povedala som mu a mala som chuť mu skočiť okolo krku za to ako sa o mňa prvý deň stará. ,,Nie je zač, mám to ako povinnosť. Keď sa pripravíš, čakáme ťa dole." Oznámil mi a už ho nebolo. Čo myslel tým čakáme? Neviem, ale tak asi sa musím s niekým zoznámiť. Prvé moje kroky viedli do kúpeľne, samozrejme že som ju našla hneď. Vo vnútri izby, boli len jedni izby a to práve do kúpeľne. Stlačila som kľučku a otvorila som dvere a keď som vošla do vnútra, tak som ostala milo prekvapená ako presne v tej izbe. Kúpeľňa bola krásna, až moc krásna. (Nemôžeš sa nad všetkým rozptyľovať) pomyslela som si a hneď som za sebou zatvorila, pre istotu ako to robím vždy, zamkla som dvere a všetko oblečnie som so sebe dala dole a vošla som do sprchy. Osprchovala som sa, sprcha mi fakt pomohla. Keď som už bola osprchovaná, vyšla som. Dala som na seba uterák, a odišla som naspäť do izby, moja taška s vecami bola pri posteli, išla som k nej a dala som ju na posteľ, začala som sa v nej hrabať, mám toľko oblečenia a nikdy si neviem čo mám obliecť. Dievčenské problémy, nakoniec som si vybrala niečo a ešte som si niečo urobila s vlasmi a na makeup som sa na dnes vykašľala a išla som dole, kde sme sa prvý krát stretli s pánom Starkom.