Zakázané ovocie chutí najlepšie

-prekvapujúci objav-

S kufrom som cestovala Rytierskym autobusom a hádzalo so mnou zo strany na stranu. Túto cestu som neznášala od prvej minúty strávenej v tomto autobuse. Keď som si už asi po stýkrát povedala, že chcem aby táto cesta skončila, autobus prudko zastavil a Stan Shunpik zakričal: ,,Londýnska vlaková stanica! Fonzy Potterová, vystupuješ!'' Zdvihla som sa a s nesmierne ťažkým kufrom a čierným zelenookým kocúrom menom Felix som sa pobrala na nástupište deväť a trištvrte. Nachystala som si lístok na vlak a so znudeným pohľadom som pozrelana všetky tie deti, ktoré sa nesmierne tešili na príchod do tej otrasnej školy. Pre ňa to znamenalo uveznenie v tej nesmiernej škole plnej deciek a divných učiteľov.

Z rozmýšľania ma prebral pocit, že na mňa každý zíza ako na zjavenie. To, že nastupujem až do tretieho ročníka je asi veľmi zlé. Zrazu som začula zvuky prichádzajúceho vlaku a hlasy rodičov, ktoré svoje deti začali napomínať aby poslúchali a snažili sa o dobré známky. Trošku som zosmutnela kedže som tu sama a nemám rodičov ale keď mi došlo, že by mi trepali do hlavy aby som nerobila problémy tak ma to prešlo. V tu chvíľu som počas hľadnia voľného kupéčka natrafila na slávne trio: Harry, Ron a Hermiona. Boože aby sa z nich nezblázdnili. Ja by som radšej využila porušovanie pravidiel pre iné možnosti a nie na dobrú vec. Pozreli sa na mňa s odporom a hneď som vedela, že majú tému na celú cestu až do Rokfortu.

Keď som konečne natrafila na prázdne kupé, odlevitovala som kufor na poličku a vypustila Felixa aby sa so mnou pomazlil. Konečne som sa usadila do pohodlnej polohy ale v tej sekunde sa do môjho kupé otvorili dvere. Vo dverách stál blonďáčik s prenikavými sivými očami hľadiacimi na mňa. Za ním stáli dvaja chlapci v jeho veku a vyzerali ako jeho ochráncovia. Blonďáčik sa posadil vedľa mňa a jeho ochrancovia sa posadili oproti mne. Pozrela som na nich a nahodila som otrávený pohľad: ,,Pomôžem nejako?'' Trio sa zasmialo a sivooký sa ozval ,,Ale ale, aké je tvoje meno? Ako je možné že som si ťa ešte nevšimol?''Pozrela som naň  a odpovedala som: ,, Volám sa Fonzy a či ma teší ešte neviem. Som nová, robila som skúšky a vzali ma aj keď nastupujem neskôr.'' Poznamenali: ,, Úú, potvorka vystrkuje drápky, no Fonzy myslím, že ma teší. Toto sú Crabbe and Goyle a moje meno je Malfoy, Draco Malfoy.'' Svoje meno povedal s akousi hrdosťou a ja som sa musela pousmiať. ,,Aj mňa teší a podala som s nimi ruky. ,,Počkať, takže ty nevieš v akej si fakulte?''  Opýtal sa jeden z ochráncov a všetci sa zatvárili zvláštne. ,, Nie, neviem. Asi budem vyzerať vtipne medzi tými malými deckami'' Všetci sme sa zasmiali a v tom sa ozval Draco ozval: ,,Dúfam, že budeš patriť do Slizolinu, inak aké je tvoje priezvisko?'' pozrel na mňa zvedavým pohľadom a ja som zmeravela. Mozog mi naznačil, že sa mu nebude veľmi páčiť poje priezvisko. Začala som  ,,Poviem to takto, nie som naň hrdá, svojho akosi polovične pokrvného brata by som najradšej prenechala dementorom''odmlčala som sa a Draco začal premýšľať. ,,Ale moje priezvisko je Potter'' Draco sa zhrozil ,, Pravdepodobne otec si užil s inou a ja som ostala na krku jej.'' Aj keď bol zhrozený tak sa na mňa pozrel: ,,Tak tvoju náruživosť, voči jeho smrti využijeme!'' Ústa sa nám obom skrútili do diabolského úsmevu. Vtom sa vlak zastavil a začali sme pociťovať chlad. Okno a voda vo fľaši zamrzli a okolo nás po uličke prešli asi dvaja dementori a len tak sledovali vystrašených študentov.

Keď sme vystúpili z vlaku uvidela som veľmi vysokého muža s veľkou bradou a podľa reakcie môjho brata som zistila, že to je Hagrid. Keďže to bolo pod moju úroveň, vybrala som sa za Dracom a spolu sme nasadli do kočov, ktoré nás odviedli do Rokfortu. Vystúpili sme z kočov a na mňa zavolala vysoká žena so smiešne špicatým klobúkom. ,,Dobrý deň slečna Potterová, moje meno je profesorka McGonagalová a teraz spolu s prvákmi pôjdete so mnou.'' Pozrela na mňa a ústa skrivila do tenkej čiarky. Prišlo mi to veľmi vtipné a musela som sa zasmiať. ,, Slečna Potterová, čo je vám smiešne?'' Opýtala sa profesorka naštvaným pohľadom. ,,Ale nič pani profesorka'' len sa otočila a stihla som si všimnúť ako zagúľala očami.

Kráčali sme po schodoch a keď sme sa pred dverami do Veľkej siene zastavili, McGonagalová sa otočila a začala hovoriť: ,, Za týmito dverami sedí veľa študentov, ktorý sa stanú onedlho vašími spolužiakmi. Našu školu stvorili štyria veľmi veľkí a mocní čarodejníci podľa ktorých su pomenované fakulty. Sú to Chrabromil, Bystrohlav, Bifľomor a Slizolin. Keď prídeme pred zrak všetkých študentov a profesorov tak po jednom budem volať vaše mená. Ak začujete svoje meno prídete ku mne, sadnete si na stoličku a ja vám na hlavu dám Múdry klobúk. On si už s vami poradí. Slečna Potterová vy pôjdete posledná.'' Zakončila svoj monológ a rukou nám ukázala nech ideme za ňou.

V tej chvíli sa dvere do veľkej siene otvorili a všetky deti boli v nemom úžase. Pomyslela som si že už viac trápne to nemôže byť. Nakoľko som šla posledná všetci boli zaujatý mnou. Došli sme do predu ku stoličke a profesorka po jednom volala študentov dopredu, keď ale došiel rad na mňa nastalo ticho. Sadla som si na stoličku a položili mi na hlavu nechutný klobúk. ,, Hmmm....ďalšia Potterová....veľmi nezvyčajné....odvahy máš dosť....no niečo mi tu nesedí...ambiciózna si, taktiež vodcovské sklony tu vidím.. ale tak dobre....SLIZOLIN!

Slizolinský stôl začal kričať ostošesť a ostatné fakulty okrom Chrabomilu poslušne zatlieskali. Zoskočila som zo stoličky a približovala som sa k Slizolinskému stolu. Hľadala som si očami miesto, no zrazu som započula zapískanie a oči mi dopadli na Draca. Bola som rada že ma klobúk nezatriedil do trápneho Chrabromilu.

Sadla som si vedľa Draca a čiernovlasého dievčaťa. ,,Volám sa Pansy, a ty si?''pekne sa na mňa usmiala. ,,Som Fonzy Potterová'' diabolský úsmev mali na tvári všetci čo na mňa hľadeli a jednohlasne hovorili: ,,zaujímavé, že patrí do slizolinu keď celá jej rodina patrila do hlúpeho Chrabromilu.''

Po večeri sme sa vybrali do našej klubovne a ja som bola konečne prekvapená výzorom. Bolo to tam zatmavené no zároveň príjemné. všimla som si že naša klubovňa je pod vodou. Žeby to bola prvá vec, ktorá sa mi tu bude páčiť?

Tak toto je prvá časť, dúfam že sa vám páči a novú očakávajte čoskoro