Zakázané ovocie chutí najlepšie

-malé krôčiky, veľká vec-

Pokračovali sme v chôdzi a Draco ma stále držal okolo ramena. Nemohla som uveriť čo sa deje. Došli sme až k jazeru a len tak sme sa usadili vedľa stromu. Oči nám padli na jazero, v ktorom sa odrážalo svetlo. Pofukoval jemný vetrík a ja som zavrela oči. Započúvala som sa do zvuku prírody a Draco ma sledoval ,,Fonzy?'' opýtal sa. ,,Áno Draco?'' pozrela som naňho a zvedavo som hľadala otázku na jeho tvári. ,,Povedz mi niečo o sebe, rád by som ťa spoznal'' Prisunula som sa bližšie k nemu a on si prehrabol vlasy. ,,Čo by som ti hovorila. O svojej rodine som ti už rozprávala. Do školy som nastúpila neskôr, pretože moja matka je učiteľka a chcela ma vyučovať doma. Citujem ju ''svet je zlý a krutý, musíš ostať so mnou, tu budeš v bezpečí'' ,, zasmiali sme sa a Draco prehovoril ,, Takže teba ani nepúšťala von?'' pokrútila so hlavou a pokračovala som ,,Nie, do obchodu som šla len v doprovode s ňou a kvôli bezpečnosti sme žili v muklovskom svete. Matka bola mukelka ale vedela čarovať. Kedysi ju rovnako učili ako ona mňa.''

,,Takže si polovičná. Hmm divné, skoro by som ťa nazýval nečistou humusáčkou ale niečo na tebe mám rád, nie ako zvedavé oči Grangerovej'' hovoril to hlasnejšie tak aby to Hermiona počula. ,,Nečum na mňa ty všivavá humusáčka. Odprac svoj muklovský pohľad aj zadok a daj nám pokoj.'' zasmiala som sa nahlas a pridala som sa ,,Keď sa snažíš niečo zistiť pre môjho odporného brata tak vypadni. Nemôžem sa na teba pozerať Grangerová. Pozri sa na seba, máš tak odporné vlasy.'' Jej našuchorená krátka hriva vyzerá akoby ju trafil blesk. Momentálne sa tak aj tvárila. Stála tam ako prikovaná a my s Dracom sme sa smiali. Keď sa mysľou vrátila do reality snažila sa nám niečo povedať ale žiaden zvuk z úst nevypustila. Len s plačom odišla.

Na to už za nami stála naša partia a smiali sme sa na nej kým nezašla za roh. ,,Nečakal som, naozaj máš drápky. A dosť ostré!'' všetci prikyvovali a smiali sa. Akože som sa poklonila, že im ďakujem a stále sme sa rozprávali o tom ako je trio Hermiony, Rona a Harryho trápne. Ja som sa cítila veľmi príjemne, žeby to bola skupina do ktorej konečne patrím?

K spoznaniu Draca som sa nedostala, keďže sme šli rovno na večeru a následne do klubovne. Tak ako ten predošlý večer sme si sadli do klubovne a robili sme hurhaj.

Takto nejako pretrvali ďalšie mesiace. Cez deň bola škola poobede znova a večer zábava v klubovni. Domácich úloh začalo pribúdať a môj program začal zaplňovať čím ďalej tým viac Draco. Len tak za mnou prišiel a pozval ma na večernú prechádzku zakázaným lesom. Bola to sranda, pretože nás skoro prichytili na ceste späť. Alebo pred zrakmi spolužiakov ma poprosil o rande v Rokvile. Jasné že som jeho ponuku vždy prijala. Stále sme sa mali o čom baviť, nikdy nenastalo ticho. Jedine čo stále ešte neviem je niečo viac o jeho rodine. Viem základné veci ale myslím, že Draco toho o mne vie viac ako ja o ňom.

Všetkým to prišlo veľmi jednoduché. Že k sebe patríme a sme si súdení no jeho otec hovoril niečo iné. Raz za týždeň prišiel Dracovi list , ktorým ho otec varoval aby sa nespolčil s polovičanmi a muklami. On sa mu snažil vysvetliť, že patrím do slizolinu ale jeho otec len začal spochybňovať Múdry klobúk. Draco bol z toho smutný, pretože ma asi začínal mať rád a ja som pochopila asi aký je jeho otec. Ako chcel vlastného syna stiahnuť do záhuby a aj tak sa Draco ku mne správa akoby som bola niečo na čom mu záleží.

Tak a máme tu ďalšiu čast, dúfam, že sa vám páči.